Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

polka

Dribna. Folklórna skupina z Kyjova (okr. Stará Ľubovňa). FSP Detva, Vedecký archív ÚEt SAV, foto T. Szabó 1987.

novodobý zľudovelý párový tanec. Na Slovensku sa rozšíril najmä počas medzivojnového obdobia a nadviazal na staršie polkové tance, prevzaté z poľského prostredia. Polky sa od začiatku udomácňovania v tradičnom vidieckom tanečnom repertoári profilovali predovšetkým ako zábavné tance na tanečných zábavách a iných spoločenských podujatiach. Výnimočne (napr. rudľovska poľka zo Zámutova) sa uplatnili v spojení s obyčajmi rodinného cyklu, predovšetkým so svadbou, čím sa menila ich funkcia a postavenie v repertoári. Hudobne a choreograficky sa polky odlišovali od krútivých tancov. Po tanečnej stránke sa vyznačovali väčšou mierou unifikovanosti a jednoduchosti tanečného prejavu. Charakteristickým a najrozšírenejším tanečným motívom je tzv. polkový krok (tanečná obmena premenného kroku) alebo tanečné prešľapovanie v základnom metre sprievodnej tanečnej melódie. Príznačné pre polky je vírenie páru dvojitým rotačným pohybom voľne po priestore. Po choreografickej stránke delíme polky do niekoľkých skupín:

a) najrozšírenejší je model jednoduchých a motivicky unifikovaných poliek, ktoré sa tancovali na celom území Slovenska;

b) polky s určitým dominantným tanečným motívom – potrasana, dupkaná, na kroky, kľapkana poľka a iné, ktoré sa tancovali zväčša na jednu vyhranenú melódiu;

c) strofické alebo figurálne tance s relatívne pevnou hudobno-tanečnou väzbou;

d) tanečné polkové hry;

e) improvizačné polkové tance ako napríklad šarišská polka.

Hudobno-rytmický základ polkových melódií tvorili tanečné ľudové i autorské polkové melódie v 2/4 takte a v mierne rýchlom až rýchlom tempe. S metrikou poliek sa spájala (takmer výlučne) hra v es-tam tempe. Bohaté zastúpenie rozmanitých variantov poliek v tanečnom repertoári slovenských dedín dokladujú aj pomenovania polkových tancov, odrážajúce i pohybové rozdielnosti: ceperka (Fintice), čapkaná (Petrovice), Dala som si (Orešany), goralská poľka (horná Orava), hopspolka (Brutovce), hrozená (Vrbovce), hrožena (Raslavice), kozipolka (Pliešovce, Žaškov), krížová polka (Stankovce), skakana (Jakubany), trcipolka (Stankovany, Litava). V tanečnom repertoári pretrvávajú do súčasnosti.

Autor: Dana Kľučárová

Pozri aj: tanečný folklór
Literatúra: Dúžek, S. – Garaj, B.: Slovenské ľudové tance a hudba na sklonku 20. storočia. Bratislava 2001.

galéria

audio

Kozipolka. Zápis piesne k tancu. Dobrá Niva (okr. Zvolen), 1952

video

Skočná polka. Daniel Štefanovič a Katarína Matlovičová zo Zohora. Ukážka z programu „Po jednom“ na FS Myjava, 2001. Archív mesta Myjava.