Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

píšťaly

Pastier Ján Nosáľ z Hriňovej (okr. Detva). Foto Oskár Elschek, 1973.

najväčšia skupina ľudových hudobných nástrojov. Obsahuje viac ako sto píšťal rôznej konštrukcie:

a) otvorené pozdĺžne píšťaly bez hrany, na ktoré sa fúka len na otvorený okraj píšťalovej trubice (ako lupštik, kovová píšťalová trubica, hvizdky);

b) priečne píšťaly, ktoré majú na vrchnej časti okrúhly otvor s hranou, na ktorú sa bezprostredne fúka. Poznáme ich z Podpoľania a Gemera ako šesťdierkové priečne píšťaly;

c) otvorené pozdĺžne píšťaly bez klátika a s oblôčkom, na hranu ktorého sa vedie vzduch. Sú to malé, krátke kostené píšťalky a vábce, kosáčik v bezdierkovom a šesťdierkovom variante;

d) píšťaly s kolíkom a otvoreným koncom, ku ktorým patria jednoduché vŕbové píšťalky v krátkom a dlhom variante;

e) pastierske píšťaly s kolíkom, oblôčkom, bez hmatových otvorov a s otvoreným koncom. K nim patrí sústružená goralská píšťala, koncovka, rífová kónická píšťala prevažne s predĺženým kolíkom, liesková píšťala a ďalšie varianty;

f) otvorené kostené píšťaly s kolíkom, hranou a hmatovými otvormi, akými sú handrárske píšťaly;

g) hranové píšťaly s tromi hmatovými otvormi, akými sú vŕtané a štiepené drevené píšťaly a kovové píšťaly najmä z Považia, ďalej najväčšia trojdierková píšťala – fujara (podpolianske 3+0, alebo 2+1 priechodská), a jarmočné píšťaly (3 – 4 dierkové) zo severovýchodného Slovenska;

h) skupina píšťal so 6 hmatovými otvormi je najrozšírenejšia, tvoria ju typy podpolianskej pastierskej píšťaly a jarmočná píšťala z východného Slovenska

i) osobitnú skupinu tvoria píšťaly-palice, ktoré majú prevŕtanú palicu upravenú na 6 dierkovú pastiersku píšťalu (najmä na Podpoľaní a v Gemeri);

j) 7 – 8 dierkové štiepané píšťaly omotané čerešňovou alebo brezovou kôrou (stredné Považie);

k) vŕbové píšťaly v podobe bezdierkových, ale s kolíkom uzatvoreným spodným koncom píšťalovej trubice (na celom Slovensku). Konštrukčne k nim patria píšťaly v parohu, cukríkové píšťalky, ale poznáme ich v jedno- a viacdierkovom variante ako vartášske, hasičské alebo kostené vábničky;

l) nádobové píšťaly, akými sú okaríny;

m) pastierske dvojky ako kombinácia bezdierkovej a šesťdierkovej píšťaly;

n) unikátnou skupinou sú dvoj- a trojfujary (Gemer, Podpoľanie, Novohrad).

Autor: Oskár Elschek

Pozri aj: dvojité píšťaly, lupštik, fujara, kosáčik, koncovka, handrárska píšťala, okarína, vábnička
Literatúra: Elschek, O.: Slovenské ľudové píšťaly a ďalšie aerofóny. Bratislava 1991.
Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003.
Leng, L.: Slovenské ľudové hudobné nástroje. Bratislava 1967.

galéria

video

Na píšťale hrá J. Palovič, Banská Bystrica, 2006. Archív Koordinačného centra TĽK.