Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

viola

Žľabčené nástroje zo severného Slovenska. Foto Tibor Szabó, nedatované.

sláčikový nástroj. Je tvarovo identická s husľami s rezonančnou skrinkou (dĺžka 40 – 42 cm), avšak s ladením strún c g d´ a´. Violu začali používať v priebehu 18. storočia ako nástroj s hlbším, harmonicky zladeným zvukom s husľovou kontrou. Jej ľudové formy nachádzame na Slovensku vo veľkých oktávkach, ktoré patria do skupiny žľabčených nástrojov. V ľudovej hudbe sa používajú kúpené profesionálne violy, ďalej nástroje, ktoré si hráči upravujú (menším počtom strún) alebo sami vyrábajú (menšie do 40 cm). Violy sa na severnom Slovensku nepoužívajú, v iných oblastiach Slovenska sú oveľa menej frekventované ako husle a spravidla sa vynecháva najhlbšia struna. Hutnejší a tmavší zvuk viol tvorí sčasti dlhšia, ale najmä vyššia rezonančná skrinka. Nástroje s výrazne oblou vydutou hornou doskou nachádzame u výrobcu z Turej Lúky. Aby sa na viole mohli na východnom Slovensku ľahšie hrať harmonicky zložitejšie hmaty, hráči struny preladili na g d´ a. Violy sú rozhodujúcim zvukovým faktorom sláčikových hudieb, lebo obohacujú muziku o hlbšie frekvencie a farby.

Autor: Oskár Elschek

Pozri aj: korýtkové husle, sláčikové hudby
Literatúra: Elschek, O.: Die slowakischen Volksmusikinstrumente. Volksmusikinstrumente der Tschechoslowakei, Teil 2. Handbuch der europäischen Volksmusikinstrumente - VEB Deutscher Verlag für Musik, Leipzig 1983, 88-112.