Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

korýtkové husle

Žlobcoky. Muzikant M. Pitoňák, Ždiar (okr. Poprad), 70. roky 20. storočia. Foto T. Szabó.

druhy ľudových huslí, ktoré majú vyžľabčenú rezonančnú skrinku, zakrytú samostatnou hornou doskou. Patria k nim 30 – 50 cm dlhé detské dlabané husle z vŕby alebo smreku, s odsadeným krkom. Z Liptova sú to malé úzke oktávky loďkového tvaru z jedného kusa dreva (dĺžka 50 – 55 cm, šírka na oboch koncoch 3 – 5 cm, v strede 7 – 8 cm). Veľké oktávky s osobitým krkom majú rezonančnú skrinku eliptického tvaru (dĺžka 35 cm, šírka v strede 16 – 18 cm). Korýtkové husle na Kysuciach a ždiarske žľobcoky na Spiši sú s krátkym krkom, ukončeným vyrezávanou hlavou vtáka, orla alebo hlavy pastiera. Majú len nepatrné zúženie v strede nástroja, silne zaoblený vydlabaný korpus a klenutú hornú dosku. Väčšina nástrojov sa vyrába z javora (Ej, hrajte že mi, hrajte, husličky z javora), horná doska je zo smreka, sláčik lukovitého tvaru je z jedle. Dnešné ľudové husle sú zhodné s fidulami na freskách z Levoče (14. storočie), Žehry a Batizoviec. Ako moderné husle sú vyobrazené v Senickom kancionáli (17. storočie). Najbohatšia variabilita fidulových a husľových tvarov sa uchovala v detských nástrojoch a v tradícii korýtkových huslí na severnom Slovensku, ktoré pokračujú dnes v nástrojoch s umelecky bohato vyrezávanými korpusmi.

Autor: Oskár Elschek

Pozri aj: husle
Literatúra: Elschek, O.: Slowakische Volksmusikinstrumente. Die Volksmusikinstrumente der Tschechoslowakei, Teil 2. Handbuch der europäischen Volksmusikinstrumente Serie I. Band 2. VEB Deutscher Verlag für Musik, Leipzig 1983, 93-107.
Mikušová, L.: Strunné nástroje. Pamiatky a múzeá 2, 1997, 50-53.
Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003, 164-175.

video

Hra na goralské korýtkové husle. M. Králik, Bratislava, 2008. Archív Koordinačného centra TĽK.