Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

koncovka

Píšťalkár z Marikovej (okr. Považská Bystrica). Vedecký archív ÚEt SAV. Foto R. Mikulová 1956.

bezdierková píšťala, ktorá je rozšírená na severnom Slovensku. Je to prevažne 60 – 100 cm dlhá, vŕtaná alebo štiepená liesková píšťala, omotaná čerešňovouu alebo brezovou kôrou. Píšťalová trubica je dole otvorená, hore uzatvorená klátikom, popri ktorom je úzka štrbina, ktorou sa vedie vzduch na hranu vyrezaného oblôčika. Môže mať valcovitý alebo mierne kónicky tvar. Koncovka zjednocuje v sebe dve píšťaly, jednu s uzatvoreným, druhú s otvoreným koncom, čo tvorí základ hernej techniky: hráč ukazovákom uzatvára alebo otvára spodný otvor trubice. Otvorená trubica umožní vytvoriť celý alikvotný rad do 9. tónu, vrátane lydickej kvarty. Lydická tónina je základom repertoáru všetkých píšťal bez hmatových otvorov. Uzatvorená píšťala je o oktávu nižšie ladená a môže vytvoriť len nepárne alikvotné tóny. Zvuk píšťaly je bohatý na harmonické tóny, ktoré sa ozývajú ľahko a umožňujú melódiu ozdobovať. Tradičnými výrobcami a užívateľmi koncoviek boli pastieri, ktorí si nástroj zhotovili priamo na lúkach alebo salaši, lebo sa dal zhotoviť z ľahko opracovateľnej liesky. Koncovka ovplyvnila svojím ladením pastiersku melodiku, ktorá je založená najmä na lydickom tónovom rade. Je charakteristickým znakom slovenskej ľudovej hudby.

Autor: Oskár Elschek

Pozri aj: píšťaly
Literatúra: Elschek, O.: Slowakische Volksmusikinstrumente. Die Volksmusikinstrumente der Tschechoslowakei, Teil 2. Handbuch der europäischen Volksmusikinstrumente Serie I. Band 2. VEB Deutscher Verlag für Musik, Leipzig 1983, 121-143.
Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003, 90-109.

video

Na krátkej koncovke hrá P. Štefánik, Lúky pod Makytou (okr. Púchov), 2006. Archív Koordinačného centra TĽK.