Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

hudobný folklór

skladá sa z ľudových piesní a ľudovej nástrojovej hudby. Oba prejavy pochádzajú z vlastnej tvorby a prijatých, adaptovaných hudobných prejavov. Podmienkou existencie hudobného folklóru sú nasledujúce znaky:

a) prenáša sa prevažne ústnou tradíciou;

b) udržuje sa v povedomí viacerých generácií spevákov a muzikantov;

c) je výrazne funkčne viazaný na magické a rituálne prejavy (slnovrat, koledy), obrady (svadba), sociálne vrstvy (pastieri), zamestnania (roľníci, remeselníci, furmani), vytvára samostatné piesňové žánre (lúčne, zbojnícke) a nástrojové prejavy (k tancom), je súčasťou životných situácií (uspávanky, hry);

d) nemá stabilnú podobu, ale žije v desiatkach obmien a variantov;

e) vytvára rozsiahle tematické skupiny (ľúbostné piesne, balady a pod.).

Všetky uvedené vlastnosti a danosti sa nedajú v jednotlivých piesňach od seba oddeliť, lebo vytvárajú funkciou a témou stabilizované a kanonizované väzby. Jednotlivé zložky sú medzi sebou úzko prepojené (v piesni text a melódia, v tanečnej piesni špecifická pohybová štruktúra a ďalšie) a ako celok sa viažu na účel a funkciu piesne. Nástrojová hudba je determinovaná hudobnými nástrojmi, ich zvukovými možnosťami a piesňou, ktorá sa v nástrojovej hudbe interpretuje.

Hudobný folklór býva súčasťou aj väčšieho celku, ak je previazaný s obradovými hrami (fašiangy) a dramatickými formami (betlehemská hra), v ktorých sú spev, slovný prednes, nástrojové prejavy, obradné úkony, hrové a pohybové prvky medzi sebou previazané. Hudobný folklór má vlastné výrazové prostriedky, reprezentuje vlastný štýl a kultúru, ktoré sú vyjadrené v dynamike časových premien, regionálnymi, lokálnymi a individuálnymi štýlmi.

Autor: Oskár Elschek

Pozri aj: ľudová pieseň, hudobné nástroje
Literatúra: Elschek, O.: Pojem a základné znaky hudobného folklóru. In: Hudobnovedené štúdie 3. SAV, Bratislava 1959, 5-42.
Elscheková, A., Elschek, O.: Slovenské ľudové piesne a nástrojová hudba. Bratislava 1980 (2. vydanie 1982).