Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

drumbľa

Drumbľa. Foto T. Szabó, nelokalizované. Vedecký archív ÚEt SAV, reprodukcia.

samoznejúci hudobný nástroj. Skladá sa z malého otvoreného 5 – 7 cm kovového rámu, ktorý vyúsťuje do dvoch otvorených ramienok, medzi ktorými je zakovaný 5 – 7 cm dlhý oceľový jazyk. Kovový rám sa priloží na pery alebo zuby a v štrbine medzi dvoma ramienkami rámu drumblí sa drnkaním na ohnutý koniec jazyka tento rozkmitá. Rozkmitaný základný tón sa v ústnej dutine hráča zosilní. Neustálou zmenou tvaru rezonančnej ústnej dutiny hráč vyberie niektorý z harmonických tónov zvuku drumble tak, aby sa dala zahrať melódia. Drumbľa je celoslovensky rozšírená, často sa spomína v 17. – 19. storočí ako nástroj zábavného a ľúbostného charakteru. Archeologické nálezy siahajú do stredoveku.

Drumble sa vyrábajú aj v súčasnosti a v posledných rokoch sú medzi mladými hráčmi opätovne obľúbené. Vyrábajú sa na Orave a v Novohrade, rozšírenie dokumentujú rôzne označenia: dromľa, drmľa, drumlica, grumbla, bzučák, brnkáš a ďalšie. Hraný repertoár na drumbli tvoria jednoduchšie pastierske, zbojnícke a ľúbostné piesne, ktoré majú menší tónový rozsah a ľahšiu hrateľnosť. Doplnenie hry akcentovanými nádychmi obohacuje zvuk drumble bohatším rytmickým sprievodom a ďalšími zvukovými glisandovými, kĺzavými zvukovými efektmi.

Autor: Oskár Elschek

Pozri aj: hudobné nástroje
Literatúra: Elschek, O.: Slowakische Volksmusikinstrumente. Die Volksmusikinstrumente der Tschechoslowakei, Teil 2. Handbuch der europäischen Volksmusikinstrumente Serie I. Band 2. VEB Deutscher Verlag für Musik, Leipzig 1983, 57-58.
Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003, 248-259.

galéria

video

Drumbľa. Hrá J. Hamar z Kozároviec (okr. Levice), 2008. Archív Koordinačného centra TĽK.