Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

violončelo

Basička zo zbierky Svetozára Stračinu. Foto V. Kyseľ 2006.

(baska, basička, čelobas, bolbas)

hlbšie ladený sláčikový nástroj. Používa sa v štandardnej podobe dĺžky 100 – 130 cm. Vyrába sa v ľudovom prostredí s konštrukčnými modifikáciami s lokálnym alebo regionálnym označením ako terchovská basa, goralská basa a podobne. Je hrubšie opracované, výberu dreva sa venuje menšia pozornosť, vrchná a spodná doska je málo klenutá. O to starostlivejšie je vyrezaný a ozdobený strunník, kobylka spojená s dušou, napínacie kolíčky, a najmä ich hlavy. Kobylka sa ľavou opierkou dotýka vrchnej dosky, druhá nôžka kobylky prechádza jej otvorom a opiera sa o dolnú dosku, zastáva teda aj funkciu duše. Hotový nástroj je lakovaný a vymaľuje sa na prednej, menej na zadnej doske žánrovými obrázkami z paše, pastierom, postavou zbojníka alebo aj veršami z ľudových piesní. Ľudovým predchodcom violončela bolo skriňové čelo (nazývané aj dosková basa), ktoré malo obdĺžnikový alebo ľahko zbiehavo tvarovaný korpus, ktorý dosahoval dĺžku do 70 cm. Ľudovým muzikantom stačili 2 – 3 struny ladenia G a d. Na violončele sa spravidla nehrá v sede, ale postojačky, pričom nástroj je remeňom prevesený cez rameno. V tejto polohe sa hrá aj počas obradov v chode, najmä v svadobnom sprievode, cez fašiangy a podobne. Sláčik je spravidla kratší a tvrdý, využíva sa na ostré akcenty, ťahom na štvrťové alebo delené legátové osminové hodnoty. V rýchlom tempe sa využíva nástroj stacattom a synkopickými akcentmi. Vyobrazenia z 18. a 19. storočia svedčia o výsadnom postavení v sláčikových hudbách. Kontrabas sa presadil v ľudových hudbách až na sklonku 19. a v 20. storočí. Jeho používanie svedčí o vplyve klasického sláčikového kvarteta na obsadenie ľudovej hudby, ale aj naopak. Violončelo dostačovalo, pokiaľ sa sláčiková hudba skladala z 3 – 4 inštrumentalistov. Pri náraste kapiel bolo potrebné postupne zväčšiť rezonančný korpus violončela alebo využiť masívnejší zvuk veľkej basy.

Autor: Oskár Elschek

Pozri aj: sláčikové hudby
Literatúra: Elschek, O.: Die slowakischen Volksmusikinstrumente. Volksmusikinstrumente der Tschechoslowakei, Teil 2. Handbuch der europäischen Volksmusikinstrumente - VEB Deutscher Verlag für Musik, Leipzig 1983, 94-113.