Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

maskovanie

Fašiangové masky. Rajecká Lesná (okr. Žilina). Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto H. Bakaljarová 1990.

menenie výzoru maskou. V tradičnej kultúre sa dosahovalo:

a) líčením tváre sadzami, uhlíkmi, múkou, popolom, prírodnými farbami. Farba bývala aj nositeľom významu (červená – mladosť, veselosť; biela – smrť, démonickosť; čierna – staroba, pekelník). Časté bolo maľovanie alebo nalepovanie fúzov a briadky ako znaku mužskosti či staroby;

b) náličnicou, larvou (západné Slovensko), ktorá bývala z kožky, kožušiny, novšie z papiera. Kožené iba zahaľujú alebo deformujú tvár, pomaľované papierové zobrazujú rôzne ľudské typy i zvieratá;

c) kuklou zahaľujúcou celú hlavu. Rozšírené boli kožušinové so srsťou navrch, ktoré sú maskou deda, starého (Kuba), blízke sú tiež archaické masky Mikuláša a medveďa. Kukly v tvare zvieracích hláv (kôň, koza, baran, vôl, bocian) sú obvykle zhotovené ako samostatné masky nesené na ramenách alebo drevenej tyči.

Autor: Daniel Luther

Pozri aj: maska, fašiangy, karneval
Literatúra: Slivka, M.: Ľudové masky. Bratislava 1990.
Slivka, M.: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava 2002.
Luther, D. (ed.): Masky v ľudovej kultúre. Zborník k Antológii východoslovenského folklóru. Bratislava 1998.

galéria