Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

ľudové divadlo

Pochovávanie basy. Utekáč 1978.

folklórne divadelné formy, v ktorých sa vyskytuje premena na herca (maskovaním, kostýmovaním, príbehom, textom, napr. ja som bača z Rimavskej Soboty). Postavy hry sú mimo reálneho času a priestoru, dej je fiktívny a diváci nie sú súčasťou hry.

Patria sem:

a) obradové hry – rezíduá predkresťanských obradov, ktorých podstatou bola plodonosná a ochranná mágia (výstupy maskovaných postáv predvianočného a fašiangového obdobia, ako aj zaniknuté jarné hry na kráľov a kráľovné);

b) vianočné hry – sú vývinovo mladšie, vychádzajú z kresťanskej vieronauky, ale nachádzame v nich aj významy starších magických obradov;

c) martyrologické hry – u nás hra o sv. Dorote;

d) žartovné hry – bývali súčasťou svadobných hier, fašiangových obchôdzok a zábav (pochovávanie basy), priadok i zabíjačiek.

Priestorom hier ľudového divadla boli izba, dvor, ulica, krčma, čo umožňovalo bezprostredný kontakt (najmä komických postáv) s publikom. K ľudovému prostrediu patrili aj školské a pašiové hry, vychádzajúce z literárnych predlôh. Významný vplyv malo bábkové a ochotnícke divadlo s osvetovým a národnobuditeľským zameraním.

Autor: Daniel Luther

Pozri aj: Barbora, Lucia, Katarína, Mikuláš, fašiangy, Morena, Turíce, hra o svätej Dorote, bábkové divadlo, ochotnícke divadlo, pašiové hry, priadkové hry, svadobné hry, školské hry, vianočné hry
Literatúra: Bogatyriov, P. G.: Ľudové divadlo české a slovenské. Bratislava 1971.
Slivka, M.: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava 2002.
Luther, D.: Ľudové divadlo. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 254-258.