Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

fašiangové obchôdzky

Skupina s Turoňom. Zborov nad Bystricou (okr. Čadca), 70. roky 20. storočia. Foto T. Szabó.

tradíciou regulované obchádzanie krojovaných, kostýmovaných a maskovaných skupín od domu k domu v posledných dňoch fašiangov, spojené s vinšovaním a tancovaním obradových tancov: na konope alebo na ľan (s dvíhaním tanečníc do výšky), mládenecké tance s ražňom, reťazové tance s palicami (pod paličky, resp. pod šable), obručami (debnársky tanec), verbunkový tanec Turkov, ale aj všedné párové tance so všetkými ženami navštíveného domu. Osobité sú sprievody s Turoňom, Chriapou alebo kozou, medveďom, koníkom, slameníkom, Bakusom, ďalej skupinky klátnikov (koní ťahajúcich klát), zvončiarov, svadobníkov, ako aj sprievody rozmanitých maškár. Zobrazovali zamestnania (sudca, notár, farár, žid-obchodník, horár, vojak, mäsiar, miškár, kováč), neobvyklé postavy (kurva-kurváč, žobrák, cigánka-veštica, lacný Jožko) i exotické etniká a rasy (Turek, Arab, Ind, černoch). Fašiangovníkom sa ponúka prípitok, tradičné pečivo, vajíčka do košíka (spolu s peniazmi), slanina a klobása (napichnú na ražeň) – ako odmena za prianie dobrej úrody, zdravia, šťastia. Na oplátku obvykle pripravujú pre obec tanečnú zábavu.

Autor: Daniel Luther

Pozri aj: fašiangy, fašiangové tance, debnársky tanec, turoň
Literatúra: Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Dúžek, S.: Ľudové tance vo fašiangových obyčajoch na Slovensku. In: Musicologica Slovaca, Ľudové, hudobné a tanečné zvykoslovie. Bratislava 1989, 173 a nasl.
Luther, D.: Projekcia človeka vo fašiangových hrách. In: Slovenský národopis, 42, 1994, 4, 428-443.

galéria