bábkové divadlo
1. kompletná scéna s oponou, kulisami a súpravou bábok. Kočovní bábkari používali väčšie bábky a javisko upevnené o maringotku. V zime hrali s malými divadlami, ktoré uniesli na chrbte. Po 1918 sa šírili sériovo vyrábané divadlá českých firiem Münzberg, Modrý&Žanda, Král (JEKA), Storch a ďalších. Hralo sa s nimi v rodinách, školách a v mnohých bábkohereckých súboroch;
2. divadelné predstavenie, v ktorom je dej zobrazený bábkami. K najobľúbenejším hrám ľudových bábkarov patrili: Don Šajn, Jánošík (podľa Mahena), Jenovefa (Život sv. Genovévy), Faust, Falošný gróf Belengardo. Osobitný význam mali hry Ferka Urbánka (Strídža spod Hája, Rozmajrín, Hrob lásky, Kamenný chodníček) a iných slovenských autorov (Tajovského Matka, Palárikovo Dobrodružstvo pri obžinkoch, Hollého Márnotratný syn, Timravina Chudobná rodina). Repertoár dobrého bábkara tvorilo okolo 40 hier, ktoré hrával spamäti a improvizovane si ich upravoval podľa reakcií publika. Prostredníctvom Gašparka a Žabínky vkladal do hier aj miestne humorné udalosti, klebety, žarty či výroky.
Autor: Daniel Luther
| Pozri aj: | bábka, ľudoví bábkari |
|---|---|
| Literatúra: | Luther, D.: Ľudové divadlo. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 254-258. Hamar, J.: Ľudové bábkové divadlo a bábkar Anton Anderle. Bratislava 2008. Hamar, J.: Hry ľudových bábkarov Anderlovcov z Radvane. Bratislava 2010. |
galéria
