Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zbojnícke piesne

Zbojnícka. Detvianska Huta (okr. Detva), 1926.

skupina folklórnych piesní so zbojníckou tematikou. Rozšírené sú predovšetkým v horských oblastiach Slovenska. Hudobne-štýlovo i spôsobom zobrazenia reality sú blízke pastierskym piesňam (ovčiarskym) a čiastočne sa s nimi aj prelínajú.

Rozlišujeme:

a) lyrické zbojnícke piesne, ktoré zobrazujú zbojníkov prostredníctvom romantizujúcich hrdinských, prírodných a pastierskych motívov. Charakteristické sú aj 6–8 slabičnými štvorveršiami a modálnymi melódiami, ovplyvnenými aerofónmi (píšťaly, fujara). Väzba textu a melódie býva labilná, časté sú monostrofy;

b) naratívne piesne a balady, ktoré sú textovo rozsiahlejšie. Odlišné sú tiež tým, že niektoré síce oslavujú konkrétnych zbojníkov, ale väčšina hodnotí ich činy kriticky. V nápevoch sa výraznejšie objavujú regionálne štýly, vyskytujú sa v nich modálne fujarové melódie i novšie dur-molové tóniny. Veľká časť naratívnych piesní s negatívnym postojom ku zbojníkom je medzinárodne rozšírená, naproti tomu lyrické piesne, zobrazujúce každodenný zápas o holý život i tragickosť smrti zbojníka, majú zväčša autochtónny slovenský pôvod.

Zbojnícke piesne patria k typickým mužským piesňam. Niektoré sa vyskytujú iba v určitých regiónoch (o Jánošíkovi, Vdovčíkovi, ale tiež neosobné lyrické piesne), iné sa stali súčasťou celonárodného repertoáru (napr. Pijú chlapci, pijú, v kamenej pivnici…).

Autor: Eva Krekovičová

Pozri aj: zbojnícke povesti, zbojnícke tance
Literatúra: Burlasová, S. : Slovenské zbojnícke piesne a ich medzietnické súvislosti. In: Ethnologica slavica, 20, Bratislava 1988.

audio

Zbojnícka. Detvianska Huta (okr. Detva), 1926.