Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

trávnice

Trávnica. Dohňany-Zbora (okr. Púchov), 1960.

(lúčne, lúkové, poľové, polanské, v poli a ďalšie)

žáner lyrických piesní spätých s prácou žien pri hrabaní a sušení sena. Patria do skupiny lúčnych piesní. Spievali sa najmä na horských lúkach stredného Slovenska. Trávnice spievali dievčatá a ženy počas oddychu a cestou pri spoločnom návrate domov. V textoch prevládajú odkazy na práce okolo sena, prírodné a ľúbostné motívy. Texty piesní sú obvykle jedno- alebo dvojstrofové, strofy nie sú pevne viazané s melódiou a voľne sa spájajú alebo kombinujú. Prevládajú staršie, kvarttonálne a kvinttonálne nápevy, ktoré sú melodicky a rytmicky descendenčné, s otvorenou dvoj- alebo štvordielnou formou. Parlandové melódie trávnic sú melodicky nápadité, k čomu prispieva aj spôsob prednesu, zaužívaný pri speve vo voľnej prírode. Pozostáva z vyššej polohy hlasu, dlhého držania tónov, striedania sólového a skupinového spevu, v niektorých regiónoch sa používa dvojhlasový i viachlasový prejav. Trávnice sa spájajú s ujúkaním. Trávnice patria k folklórnym prejavom, ktoré tvorili súčasť slovenskej národnoidentifikačnej symboliky. Vyskytujú sa na Pohroní, v Liptove a na Spiši.

Autor: Eva Krekovičová

Pozri aj: ujúkanie
Literatúra: Urbancová, H.: Trávnice. Lúčne piesne na Slovensku. Bratislava 2005.

audio

Trávnica. Dohňany-Zbora (okr. Púchov), 1960.