Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

ľudová pieseň

Ľúbostná pieseň (predharmonická vrstva). Henckovce (okr. Rožňava), 1965.

folklórny hudobno-slovesný prejav. Folklórne piesne sú väčšinou anonymného pôvodu, dlhší čas sa rozširujú ústne a majú jednoduchú štruktúru. Prenášajú sa z generácie na generáciu a podliehajú variačnému procesu. Vzájomne sa krížili aj s piesňami umelými a takto prenikali do piesňového folklóru nové princípy hudobného myslenia. Z hľadiska funkcie rozlišujeme:

a) piesne s pevnou funkčnou väzbou na spevnú príležitosť, prostredie a nositeľa;

b) piesne funkčne neviazané, spievané „hocikedy“.

Slovenské folklórne piesne sa priečia jednotnej klasifikácii. V praxi sa triedia podľa rôznych kritérií, napr. podľa:

a) funkcie: obradové viazané k medzníkom životného cyklu človeka (krstinové, svadobné, pohrebné plače); kalendárne obradové (koledy, fašiangové, letné turíčne, jánske, dožinkové); spievané pri práci v prírode (žatevné, trávnice, pastierske, kosecké); tanečné; pri detských hrách; pri rôznych spoločenských príležitostiach;

b) podľa tematiky textov: svetské a duchovné;

c) podľa žánrov: homogénnejšie skupiny, vytvorené na základe konvergencie tematiky, funkcie a výrazových znakov: uspávanky, trávnice, svadobné piesne, koledy, balady a iné;

d) spôsobu interpretácie: jednohlasné a viachlasné;

e) hudobno-vývinového hľadiska (piesňový štýl).

Podľa hlavných činiteľov, predovšetkým tonality, ich členíme na:

a) staré piesne (predharmonické);

b) prechodná vrstva (modálne);

c) nové piesne (harmonické).

Základné regionálne hudobné štýly:

a) nižšie položené oblasti juhozápadného a juhu stredného Slovenska: výskyt prejavov „roľníckej kultúry“;

b) horské oblasti najmä stredného Slovenska s výrazným zastúpením pastierskeho hudobného štýlu;

c) Gemer a Spiš ako prechodná oblasť;

d) východ: hypotonalita, tanečnosť.

Niektoré piesne patria k všeobecne rozšírenému, tzv. celonárodnému piesňovému repertoáru. Od konca 19. storočia sa folklórne piesne začali využívať aj pri organizovaných podujatiach mimo pôvodného prostredia a v pozmenených funkciách (hudobný folklorizmus). Od 70. rokov 20. storočia možno hovoriť tiež o existencii piesní vo forme „revival“, folk a ethno- či worldmusic.

Autor: Eva Krekovičová

Pozri aj: balada, dožinkové piesne, drotárske piesne, halekačky, historické spevy a piesne, jánske piesne, jarmočné piesne, kancionál, koleda, spievanie pod oblokmi, kosecké piesne, krstinové piesne, ľúbostné piesne, lúčne piesne, pijanské piesne, pohrebný plač, prekáračky, púťové piesne, remeselnícke piesne, sezonárske piesne, spevák, svadobné piesne, svadobné nôty, študentské piesne, trávnice, ujúkanie, uspávanky, viachlas, vojenské a regrútske piesne, vyvolávania, zbojnícke piesne, žatevné piesne
Literatúra: Krekovičová, E.: Ľudové piesne. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 301 – 322.

galéria

audio

Ľúbostná pieseň (predharmonická vrstva). Henckovce (okr. Rožňava), 1965.

Svadobná pieseň do kolesa (modálna vrstva). Podhorie (okr. Banská Štiavnica), 1991.