Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

rozprávky o zvieratách

(zvieracie rozprávky)

slovesný prozaický žáner, v ktorom hlavným nositeľom deja sú zvieratá. Tie vystupujú aj v iných rozprávkových žánroch (napríklad v čarovných rozprávkach ako pomocníci hrdinu), tam však majú spravidla iba epizodickú funkciu. Okrem toho sa rozprávky o zvieratách odlišujú od iných rozprávok svojráznou kompozíciou a štýlom. Charakteristická je v nich typizácia obrazov – zvieratá konajú a myslia ako ľudia a neraz v alegorickej podobe zobrazujú aj dobré či zlé stránky ľudskej povahy. Hrdinom rozprávok bývajú vlk, líška, medveď alebo zajac, ktorí svojím správaním nezobrazujú seba, ale určitý typ človeka: medveď hlupáka, líška falošného chytráka, medveď dobráka, zajac chvastúňa. Vo folklórnych podaniach takéto rozprávky neraz splývajú s mravoučnými bájkami (Ezop). Niektoré z rozprávok o zvieratách majú charakter etiologických podaní, keď vysvetľujú príčiny javov (prečo sa pes a mačka nenávidia, ako sa stal králik kráľom vtákov). Zvieratá niekedy bývajú nahradené vecami, napríklad v rozprávke o putovaní mechúrika, slamky a uhlíka, alebo ako sa vajce spolu so zvieratami vybralo na vandrovku. Patria sem i niektoré kumulatívne alebo reťazovité rozprávky, ako napríklad o kohútikovi a sliepočke, o odratej koze a vlkovi. Napriek tomu, že v medzinárodnom rozprávkovom fonde sú početne zastúpené, v slovenskom repertoári sú pomerne málo frekventované. Dodnes sú považované za rozprávky pre deti a v tejto funkcii si uchovávajú životnosť v knižných, filmových, rozhlasových a televíznych úpravách.

Autor: Viera Gašparíková

Pozri aj: rozprávka
Literatúra: Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959, 334–353.
Slovenské ľudové rozprávky. III. zväzok. Ed. V. Gašparíková. Bratislava 2004, 598–600.