formuly
ustálené zvraty, stereotypy, šablóny, invarianty vyjadrovania. Vo folklóre sú prejavom typizácie vyjadrovania. Známe sú najmä
a) rozprávkové formuly, predstavujúce vetné spojenia na začiatku alebo na konci rozprávkového deja, najmä v čarovných rozprávkach (Kde bolo, tam bolo, už len voľakde bolo; V sedemdesiatej siedmej krajine, za červeným morom bola jedna veľká poľaň). Záverečné formuly sú najčastejšie spojené so svadbou a so zvoncom (A na tú svadbu zabili kravu rohatú, a tá krava mala zvonec, a tej rozprávke je už koniec). Ustálené spojenia (klišé, loci communes) sa vyskytujú aj v priebehu rozprávkového deja (išiel, kam ho oči viedli; chodil horami, dolami, pustatinami);
b) jazykové formuly, ku ktorým patria želania pri rodinných a spoločenských príležitostiach (blahoželania, prípitky). Pri neočakávaných udalostiach sú obrazné, silne expresívne a vychádzajú z mágie slova. Neraz tvoria súčasť detského folklóru (slovné hry, vyčítanky);
c) v ľudovej poézii, najmä v piesňach ide o metaforické pomenovania (kľúče od svitania), rýmy (dieťa – kvieťa), incipity (Čo sa stalo nové);
d) hudobné formuly majú podobu krátkych, iba niekoľkotónových hudobných útvarov v závere alebo v refréne.
Autor: Viera Gašparíková
Pozri aj: | čarovné rozprávky, mágia, ľudová pieseň, vyčítanka |
---|---|
Literatúra: | Gašparíková, V.: Tvar a stavebné prvky tradičných prozaických skladieb. In: Slovenská ľudová próza a jej súčasné vývinové tendencie. Bratislava 1986, 35–62. Polívka, J.: Úvodní a závěrečné formule slovanských pohádek. In: Národopisný sborník českoslovanský, roč. 19, 1926, 1–16, 75–88, 145–160, 209-224; roč. 20, 1927, 1–16, 85–100, 181–200. |