Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zať

príbuzenský termín pre dcérinho manžela, rozšírený u Slovanov, na Slovensku všeobecne používaný. V tradičnom rurálnom prostredí pri patrilokálnom usídlení rodiny nového páru bol pomerne nezávislý od rodičov svojej ženy. Naproti tomu zať–prístupník bol podriadený právomoci gazdu v rodine svojej ženy. Vzájomný vzťah zaťa a gazdu, spravidla jeho tesťa, sa niekedy riešil v sobášnej či prístupníckej zmluve. Jeho postavenie bolo na rozdiel od postavenia nevesty priaznivejšie, zaujímal miesto syna. Jeho pracovná sila bola v hospodárstve veľmi potrebná, navyše zväčša priniesol do rodiny manželky majetok: hoci sám mohol pochádzať z chudobnejšej rodiny a priženil sa do bohatšej, mohol (napríklad vo Vajnoroch) dostať z otcovho majetku celý podiel, na ktorý mal hypotetický nárok. Keď bol muž prístupníkom, priezvisko sa postupovalo po matke, často s príponou -in, -ina, – ino, napr. Babin, Ondrej ap.

Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj: prístupník, svadobná zmluva
Literatúra: Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Jakubíková, K. - Neumanová, T.: Spoločenský a rodinný život. In: Vajnory. Zostavil J. Podolák. Bratislava 1978, 161-168.
Podoba, J.: Riešenie rezidenčných problémov mladých manželov v tradičnom dedinskom prostredí. In: Slovenský národopis, roč. 37, 1989, č.1-2, 89-98.