Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

vdovské právo

právo prislúchajúce výslovne len vdove, podľa ktorého mohla – pokiaľ sa druhýkrát nevydala – podľa zákonnej praxe od čias Tripartita do roku 1951 mať v držbe celý poručiteľov (manželov) majetok, užívať ho, brať z neho úžitok a prírastky, pričom vlastníkom takéhoto majetku boli dedičia. Ak sa druhýkrát vydala, mohla žiadať z pozostalosti primeranú výbavu. V tradičnom rurálnom spoločenstve znamenalo právo ovdovelej ženy zostať až do svojej smrti v rodine manžela. Vdova-nevesta, ako aj vdovec-prístupník mali v novej rodine vdovské právo, no v prípade, že boli bezdetní a mladí, zväčša sa vrátili domov i s celým majetkom, ktorý pri sobáši doniesli do novej rodiny. Matka-vdova, pokiaľ si udržala autoritu, mohla ostať na čele rodiny, zväčša však odstúpila a deti sa dohodli, ako ju dochovajú.

Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj: dedenie, prístupník, vdova, vdovec, veno, výbava
Literatúra: Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 2002.
Švecová, S.: Príbuzenské vzťahy v Čičmanoch a postavenie ženy v rodine. In: Slovenský národopis, roč. 15, 1967, č. 3, 321-385.