Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

snúbenci

(oddanec – oddanica, verenec – verenica)

zasnúbená dvojica, ktorá si sľúbila, že uzavrie manželstvo, v čase od zásnub do sobáša. Zasnúbenie je inštitúcia cirkevnoprávneho pôvodu, no cirkev ju prevzala z práva rímskeho. Podrobne ju upravovali predpisy Tridentského koncilu. Snúbenecké obdobie trvalo v rôznych vrstvách spoločnosti rozlične dlhý čas. Medzi šľachtickými rodmi bolo známe aj zasnubovanie detí, v tradičnom rurálnom prostredí až do polovice 20. storočia trvalo snúbenecké obdobie tri týždne, čo je čas cirkevných ohlášok. Snúbenec dával snúbenici závdavok, v prípade porušenia dohody ho mala stratiť, ak dohodu porušil snúbenec, mohla si ho nechať. Znakom snúbencov boli aj vymenené zásnubné prstene, najmä od začiatku 20. storočia. V prostredí tradičného vidieka snúbenec svoju snúbenicu často navštevoval, ona však do jeho domu nechodievala. V niektorých oblastiach Slovenska bol v období zasnúbenia tolerovaný aj pohlavný styk.

Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj: ohlášky, zásnuby
Literatúra: Apáthyová-Rusnáková, Z.: Sobášne ohlášky a ich miesto v obyčajovom svadobnom systéme na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 37, 1989, č. 1-2, 72-76.
Leščák, M.: Slovenské svadby. Bratislava 1996.
Mozolík, P.: Civilný sobášny obrad na Slovensku a jeho vývin. In: Slovenský národopis, roč. 37, 1989, č. 1-2, 26-31.
Pamiatky a múzeá, roč. 2004, č. 4.