Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

patriarchálna rodina

typ tradičnej rodiny, v ktorej má otec najvyššiu autoritu spomedzi všetkých členov rodiny. Pojem je odvodený od hierarchického postavenia rodinných príslušníkov a kvality vzťahov medzi nimi. Od 19. storočia sa používali aj termíny čeľaď, rodinný nediel, zádruha, od polovice 20. storočia veľkorodina. Názvy však popisujú formu rodiny, ktorá nevypovedá o kvalite vzťahov medzi jednotlivými členmi, nedajú sa teda použiť ako synonymá. Pozícia otca–gazdu súvisela so spôsobom dedenia majetku v mužskej línii, ktoré v praxi pretrvalo až do 20. storočia. Dedenie ovplyvňovalo i zásadu seniorátu, nadradenosti starších nad mladšími. Žena sa po vydaji sťahovala do mužovej rodiny, manželstvá bývali virilokálne, v prípade viacgeneračných rodín patrilokálne; žena preberala aj priezvisko mužovej rodiny. Organizácia práce na rodinnom nedielnom majetku spočívala rovnako najmä na rozhodnutí dospelých mužov, predovšetkým otca–gazdu (hoci obmedzovanom právnou podstatou nedielu).

Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj: čeľaď, dedenie, dedičný majetok, gazda, gazdiná, nedielny majetok, nevesta, rozšírená rodina, veľkorodina
Literatúra: Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Dudeková, G.: Postavenie muža a ženy v zrkadle práva. Manželské právo na prelome 19. a 20. storočia. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2004, č. 4, 48-51.
Švecová, S.: Právomoc hlavy rodiny v roľníckej rodine na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 24, 1976, č. 3, 446-455.