Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

mládenec

Mládenci. Kráľová (okr. Zvolen), pred 2. svetovou vojnou. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV, Bratislava. Reprodukcia.

(čeladník, decký, parobok, šuhaj)

muž v období dospievania, ktoré sa podľa tradície na vidieku začínalo približne po skončení základného vzdelania. Chlapci v tomto období už zvládali časť poľnohospodárskych prác, nemali však (spravidla do ženby) právo spolurozhodovať o organizácii práce na rodinnom majetku. V oblastiach s rozšíreným chovom dobytka, ktorý sa počas leta pásol v sezónnych sídlach, sa oň starali práve mládenci, museli zvládnuť i ostatné aspekty samostatného života na lazoch. „Mládenčenie“ bolo spravidla podmienené obradným vstupom do mládeneckého spolku, keď mládenec spolu so znakom – pierkom za klobúkom – získal právo chodiť na zábavy, na zálety, na vohľady i do krčmy. Od mládencov sa očakávala väčšia aktivita v porovnaní s dievkami; hľadanie primeranej životnej partnerky sprevádzala i rivalita medzi mládencami, kontrolovaná mládeneckou skupinou. Mládenectvo sa zvyčajne končilo absolvovaním vojenskej služby, keď sa mládenci čiastočne oslobodili spod autority rodičov, definitívne však vstupom do manželstva, ktoré bolo medzníkom pre vstup medzi dospelých.

Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj: manželstvo, mládenecký spolok, pierko, regrút, vohľady
Literatúra: Jakubíková, K. – Neumannová, T.: Spoločenský a rodinný život. In: Podolák, J. a kol.: Vajnory. Vlastivedná monografia. Bratislava 1978, 161-169.
Škovierová, Z.: Tradície stretávania mládeže a utvárania partnerských vzťahov v Riečnici. In: Národopisné informácie, roč. 16, 1984, č. 3, 89-97.
Škovierová, Z.: Život v obci a výročné obyčaje. In: Záhorská Bratislava. Zostavil J. Podolák. Bratislava 1986, 164-181.