Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

birmovní rodičia

Birmovní (é) otcovia (matky) s birmovanými deťmi v rade vľavo pri udeľovaní svätého birmovania biskupom pred kostolom v obci. Lozorno 1969. Súkromný archív Ľ. Falťanovej

svedkovia birmovancov pri ich birmovaní. Birmovanec má podľa cirkevných zásad jedného birmovného rodiča – mužského pohlavia birmovaný chlapec, ženského pohlavia birmované dievča. V zhode s odporúčaním cirkvi voľba birmovných rodičov padla obyčajne na toho, kto pri krste prijal úlohu krstného rodiča. Birmovní rodičia tvorili jeden zo základov umelého príbuzenstva, z hľadiska cirkevnoprávneho duchovného príbuzenstva (ľudovo kmotrovstva). V rodine mohlo mať každé dieťa iného birmovného rodiča alebo sa mohol výber opakovať často recipročne medzi manželskými pármi. Okrem starších foriem výberu birmovných rodičov spomedzi cudzích osôb, čím sa zaradili medzi najbližšie príbuzenstvo birmovanca a jeho rodiny, sa postupne začal od 2. polovice 20. storočia uplatňovať a prevažovať výber birmovných rodičov z okruhu súrodencov rodičov. Z funkcie birmovných rodičov vyplývali jeho spoločenské úlohy v rodinnom živote birmovanca. Z cirkevnoprávneho hľadiska založené duchovné príbuzenstvo svedectvom pri birmovke zaväzovalo birmovného rodiča k účasti na etickej a náboženskej výchove birmovanca.

Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj: birmovka, kmotrovstvo, umelé príbuzenstvo, duchovné príbuzenstvo
Literatúra: Kandert, J.: Kmotrovství v jedné horehronské vesnici. In: Slovenský národopis, roč. 22, 1974, č. 1, 136-141.
Švecová, S.: Kmotrovstvo v Jedľových Kostoľanoch. In: Slovenský národopis, roč. 22, 1974, č. 1, 129-135.
Kandert, J.: Spoločenské vzťahy. In: Botík, J. a kol.: Hont. Tradície ľudovej kultúry. Martin 1988, 426-467.