Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zeleninárstvo

Žena pracujúca v zeleninovej záhrade. Dolný Lopašov (okr. Piešťany), 1955. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: V. Törey

samostatné odvetvie poľnohospodárstva zamerané na pestovanie zeleniny. Na základe paleobotanických, archeologických i historických dokladov možno intenzívne a cieľavedomé pestovanie zeleniny na našom území predpokladať už v období raného stredoveku. Feudálne panstvá v snahe o hospodársku sebestačnosť zakladali popri ovocných záhradách a sadoch i záhrady zeleninové. Význam pestovania zeleniny vzrástol s rozvojom miest a väčšou koncentráciou obyvateľstva. Rast miest a výrobných centier zvyšoval požiadavky na prísun potravín a otvoril vidieku nové možnosti odbytu poľnohospodárskych plodín, medzi ktorými mala zelenina významné miesto ako denná a relatívne lacná potrava.

Najhlavnejšie druhy zeleniny- kapusta, koreňová zelenina, cesnak a cibuľa sa pestovali pre vlastnú potrebu takmer na celom území Slovenska. V úrodných oblastiach blízko trhových centier pestovali zeleninu na predaj. Na západnom Slovensku to bolo najmä okolie Bratislavy a južná časť Záhoria, ktoré zásobovalo zeleninou hlavne Viedeň. Po rozpade Rakúsko- Uhorska hľadali tunajší zeleninári odbytiská na Morave, celom slovensko – moravskom pohraničí. Záhorská oblasť bola známa pestovaním kapusty, uhoriek, kelu a polievkovej zeleniny. Na území Žitného ostrova sa vytvorilo viacero zeleninárskych stredísk. Pestovali tu mrkvu, kapustu, cibuľu a cesnak. V južných regiónoch s kvalitnou pôdou a priaznivou klímou sa vytvorili podmienky pre pestovanie nových plodín zo Zámoria, ako paprika, paradajky, veľkoplodá fazuľa a podobne. Na celom južnom Slovensku sa pestovala paprika a melóny. Predaj zeleniny a jej produkcia tu stúpala spolu s rozvojom lodnej dopravy po Dunaji. Z hľadiska rozsahu produkcie zeleniny mali význam i ďalšie dve oblasti- okolie Levíc a Lučenca. Od začiatku 20.storočia zohrali v rozvoji zeleninárstva významnú úlohu bulharskí zeleninári, ktorí sa usádzali v okolí väčších miest a priemyselných stredísk.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: ovocinárstvo, záhrada, Bulhari na Slovensku
Literatúra: Kahounová, E.: Tradičné formy zeleninárstva na Slovensku. In: Zborník SNM 78, Etnografia 25, 1984.
  Slavkovský, P: Svet na odchode. Tradičná agrárna kultúra Slovákov v strednej a južnej Európe. Bratislava 2009, 94-99.