Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

uskladnenie zeleniny

Jamy na uskladnenie zeleniny. Nelokalizované, nedatované. . Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: autor neznámy

spôsoby uchovávania zeleniny na mimosezónne obdobie, za účelom neskoršieho konzumovania, predaja, sejby. Jednotlivé druhy zeleniny si vyžadovali rozdielne podmienky na zachovanie ich vlastností.

Viaceré regióny Slovenska boli zamerané na pestovanie rozličných druhov zeleniny určenej na predaj, predstavovali tak hlavný zdroj rodinných príjmov. Preto sa vyšpecifikovali mnohé spôsoby a špeciálne postupy závislé od druhu plodín.

K najjednoduchším spôsobom uskladnenia zeleniny patrilo jej uloženie v jednej alebo viacerých vrstvách na seba, napríklad dyne, papriky, ktoré následne zasypali pilinami alebo pšenicou. Kapustu naukladali na dvoroch na kopy, ktoré prikryli senom a pravidelne kontrolovali, aby nehnila. Na uskladnenie niektorých druhov zeleniny sa kopali špeciálne jamy, ich veľkosť bola v jednotlivých regiónoch rozdielna. Na dno jamy sa nasypal piesok, jama mala vetrací komín alebo otvor, aby bola zabezpečená cirkulácia vzduchu. Na zeleninu sa nasypalo seno, alebo kukuričné stonky a jama sa zasypala zemou. Vznikali tak tzv. hroble. Koreňová a hlúbová zelenina sa zakopávala do jarkov. A to tak, že zväzky zeleniny sa vložili do vykopanej jamy, alebo jarku a zasypali zemou.

V regiónoch, ktoré sa špecializovali na produkciu a predaj zeleniny, mali na skladovanie zeleniny vybudované osobitné pivnice. Cibuľa a cesnak sa sušili zviazané do zväzkov alebo spletené do vencov, a následne sa vešali v komorách alebo pod strechou.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: zeleninárstvo, uskladnenie plodín
Literatúra: Drábiková, E.: Ovocinárstvo. In: Hont. Tradície ľudovej kultúry. Zostavovateľ J. Botík. Martin 1988, 88-96.

galéria