Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

sušiareň ovocia

hospodárska stavba slúžiaca na sušenie ovocia dymom alebo umelým teplom. Budovali sa v intraviláne obce v záhradách alebo na extravilánnych priestranstvách s ovocnými stromami, vzdialené od obydlia z dôvodu prípadného nebezpečenstva požiaru. Zvlášť archaické formy sa zachovali na východnom Slovensku a na Gemeri; oblá stena nad elipsovitým pôdorysom je vypletená z vŕbových prútov okolo lúpaných kolíkov zatlčených do zeme. Stena bola z vnútornej strany vymazaná hlinou aby nezhorela. Oheň sa zakladal vo vnútri na zemi sušiarne. Lesy s ovocím sa uložili v hornej stene. Starobylý charakter mali i sušiarne, tzv. podzemné piecky s kanálom. Pec tvorila najčastejšie plytká jama, kde bol oheň, so stenami vyloženými kameňom, na ktorej spočívala lesa dlhá približne 1 meter. Okraje lesy bývali posadené na blato alebo prihrnuté hlinou, aby okolo nej neunikal teplý dym. Do pece ústil podzemný kanál s ohniskom. Tieto formy boli rozšírené najmä na Šariši a ukrajinskej hranici.

Jednoduché i zložitejšie formy sušiarní na ovocie sa vyskytujú v množstve variantov, ich odlišnosti sú najmä v stavebnom riešení, v spôsobe kúrenia a vyhrievania (dymové, polodymové, bezdymové) a manipuláciou s lesami (nepohyblivé, pohyblivé, zasúvacie a pod.). Na západnom Slovensku boli najrozšírenejšie sušiarne so zrubovou alebo stĺpikovou konštrukciou, murované so sedlovou strechou pokrytou šindľom alebo doškou.

Archaické formy sušiarní nahradil postupne nový typ, ktorý má viaceré technické zlepšenia a ovocie konzervuje suchým teplom. Predstavovali ho samostatné stavby rozdielnych veľkostí, kde bolo murované ohnisko a rámová konštrukcia na zasúvanie lies. Vo väčších sušiarňach sa teplo rozvádzalo z pece kanálom pozdĺž stien a súčasťou sušiarní bývali aj priestory na práce spojené s prípravou ovocia na sušenie. Rozšírené boli na okolí Trenčína a Bánoviec nad Bebravou. V takýchto typoch sušiarní sa sušilo až do 70. rokov 20. storočia. Sušiarne slúžili často viacerým hospodárom alebo si ich ako obecný majetok prenajímali. Sušiarne boli charakteristickým stavebným prejavom ovocinárskych oblastí.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: ovocie, ovocinárstvo, lesa
Literatúra: Kahounová, E.: Ľudové ovocinárstvo na Slovensku. In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 76, Etnografia 23, 1982.
Lobotka, V.: Sušiarne na sušenie ovocia v Bánovskom okrese. In: Slovenský národopis, roč. 7, 1959.