Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

šošovica

(ľanča)

rastlina z čeľade bôbovitých, pochádzajúca zo strednej Ázie. Sprevádzala hrach na jeho ceste do Stredomoria, kde sa stala potravou chudobných. V určitých historických obdobiach bola populárnejšia ako hrach, pretože je ľahšie stráviteľná, obsahuje viac bielkovín, ľahšie a kratšie sa varí. Oproti hrachu však potrebuje šošovica teplejšie podnebie a sucho. Na Slovensku sa pestovala najmä v južnejších oblastiach, ale známymi pestovateľskými regiónmi boli i severnejšie lokality, napríklad Turiec, Spiš či niektoré regióny východného Slovenska. Šošovica sa vysievala po niektorých druhoch obilnín, najmä po raži, jarnom jačmeni alebo po zemiakoch. Keď bola rastlina a jej struky sfarbené do žltohneda, kosila sa kosou alebo kosákom. Slama zo šošovice sa skrmovala. Šošovica slúžila, podobne ako iné strukoviny, na prípravu kaší a polievok. Svojím vzhľadom evokovala u ľudí predstavu množstva mincí, a preto sa v niektorých oblastiach konzumovala počas Štedrej večere ako polievka, kaša alebo prívarok vo forme prílohy. Podobne sa jedla ako symbol želanej prosperity i na Nový rok.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: strukoviny, krmivo, vianočné jedlá
Literatúra: Stoličná, R.: Jedlo ako kľúč ku kultúre. Martin 2004, 55-56.
Podolák, J.: Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku. Bratislava 2008, 301-302.