Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

preš

Lisovanie hrozna na drevenom vretenovom lise. Dolné Orešany (okr. Trnava), 1956, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: V. Törey

(lis, šajtov)

1. nástroj na vytláčanie šťavy z hrozna. Bol najcennejšou a najnákladnejšou súčasťou inventára vinohradníkov. Ako nástroj súvisel s vrcholnou fázou výrobného procesu, mal čestné miesto v pracovných priestoroch vinohradníckych stavieb. Všetky na Slovensku známe a rozšírené formy sú konštrukčne i funkčne totožné s prešmi rozšírenými vo všetkých stredoeurópskych pestovateľských pásmach (Rakúsko, Maďarsko, Morava). Ako všetky pracovné činnosti, aj spôsob drvenia hrozna a zisk šťavy sa postupne vyvíjal a zdokonaľoval. V staroveku sa šťava získavala šliapaním nohami, žmýkaním vo vreciach, ubíjaním hrozna drevenými tĺkmi. Za najstarší typ lisu sa považuje tzv. kladový lis, ktorý používali už Mykénčania v 16. stor. pred n. l., vretenový typ lisu zaviedli do užívania Rimania, bol ľahší a zjednodušila sa manipulácia s ním. Na našom území predpokladáme zavádzanie lisov približne v 12.-13. storočí, čo súvisí s výrazným vzostupom vinohradníckej výroby a produkcie vína, ktorá sa musela dosahovať používaním nástrojov umožňujúcich tento proces. Archívne materiály dokladajú výskyt lisov v malokarpatskej oblasti z polovice 15. storočia, neskôr sa objavuje už väčšie množstvo archívnych ikonografických aj písomných záznamov o lisoch, ich tvaroch a rozmeroch.

Vinohradnícke lisy, všeobecne nazývané preš, pres (z nemeckého pressen-lisovať) poznáme v dvoch základných typoch – kladové lisy, vyskytujúce sa vo variantoch: so závažím, bez závažia alebo skrutkové; a lisy vretenové so spodným alebo vrchným priťahovaním vretena. V malokarpatskej oblasti sa najmä vo väčších prevádzkach používali niekedy veľmi rozmerné kladové preše s kamenným závažím. Vretenové preše fungovali tak, že tlak sa vyvíjal priamo vretenom prebiehajúcim stredom hornej klady, podľa typu sa uťahovalo na jeho dolnom alebo hornom konci. Vretenové lisy boli určené pre menších vinohradníkov a boli vhodné do oblastí s menšou, najmä doplnkovou produkciou. V procese modernizácie výroby sa prechádzalo na odolnejšie materiály, drevené vreteno sa nahrádzalo železným, menili sa rozmery prešov. Tradičné drevené preše postupne ustupovali od konca 19. storočia modernejším prešom, s ktorými sa dalo ľahšie manipulovať. Jednotlivé unikátne exempláre prešov, často s bohatou drevorezbovou výzdobou na hornej klade a bočných stĺpoch, sa uchovali v múzeách; najpočetnejšiu zbierku vlastní Malokarpatské múzeum v Pezinku;

2. jedno z označení záboja (voskový preš );

3. (pres) – nástroje používané pri výrobe sudov, v kachliarstve a podobne.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: drevorez
Literatúra: Drábiková, E.: Človek vo vinici. Bratislava 1989.
Kahounová, E.: Vinohradnícke stavby a lisy. Bratislava 1969.
Hrubala, M.: Vinohradnícke lisy v Malokarpatskej oblasti. Pezinok 2010.