Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

orech

plod stromu z čeľade orechovitých, ktorý pochádza z Malej Ázie. Rastlina sa na Slovensko dostala z juhozápadnej Európy. V antickom Grécku orechy nazývali perzské alebo kráľovské. Na Slovensku sa strom pestuje najmä pre olejnaté semená (orechy) a cenné drevo. Nemá rád piesčité pôdy a je citlivý na mrazy. Na Slovensku rastie orech čierny a orech kráľovský, ktoré sa tu spomínajú od raného stredoveku. Pestuje sa v teplejších oblastiach. Dlhoročným pestovaním vzniklo niekoľko odrôd. Odrody sa odlišujú podľa listov, obdobia rozkvetu, tvaru koruny stromu, stupňa mrazuvzdornosti a pod. Poznáme ich asi 150 druhov. Podľa charakteru vrchnej šupky sa rozlišovali v ľudovom prostredí napríklad tzv. kamenáče (orechy s tvrdou škrupinou a malým jadrom) a košliaky (s mäkkou škrupinou a veľkým jadrom). Orechy sa po dozretí obíjali zo stromu drevenými tyčami a palicami. Po zbere sa dosúšali na slnku a skladovali vo vreciach zavesených na povale.

Orechy tvorili významný zdroj vitamínov a tukov. Používali sa na bežnú konzumáciu, ako plnky do koláčov, posýpky cestovín. Ojedinele sa z nich lisoval olej, ktorý slúžil na liečenie a v kozmetike. Orechy patrili medzi dôležité súčasti mnohých obradových jedál. Počas štedrovečernej večere sa celé nevylúpané orechy hádzali do kútov izieb pre duchov a predkov, hádzali sa do studní, vešali na vianočný stromček. Podľa vylúpnutých semien orechov sa predpovedalo zdravie členov rodiny. V poverových predstavách boli orechy symbolom prosperity, zdravia a obetným darom predkom.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: kozmetika, liečebné praktiky, kult predkov, olej
Literatúra: Kahounová, E.: Ľudové ovocinárstvo na Slovensku. In: Zborník SNM 76 - Etnografia 23, 1982.