Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

oberačka

Meranie sladkosti čerstvého muštu na voze počas oberačky. Sebechleby (okr.Krupina), 1977, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: A. Pranda

komplex vinohradníckych prác spojený so zberom, transportom a prípravou hrozna na ďalšie spracovanie. Patrí k najvýznamnejším vinohradníckym prácam, kde sa odráža celoročné snaženie vinohradníkov. Vo vinohradníckych oblastiach Slovenska sa oberačka realizovala zvyčajne od polovice septembra do konca októbra, v závislosti od lokality a zrelosti hrozna. Za feudalizmu určovali termín oberačiek zemepáni ako vlastníci pozemkov a viníc. V kapitalizme termín oberačiek vyhlasoval vinohradnícky spolok alebo vedenie obce, a to tak, že dali termín vybubnovať obecnému sluhovi, aby sa upovedomili všetci vinohradníci. Pri oberačkách na zemepanských viniciach pracovalo veľké množstvo pracovných síl, ktoré tvorili poddaní, ale i námezdní robotníci. Na súkromných viniciach sa oberalo hrozno len za pomoci vlastných členov užšej i širšej rodiny a pozvaných hostí. Pri veľkej úrode sa tiež najímali námezdní robotníci, tzv. tovarichári. Oberačky začínali skoro ráno. Každý oberač dostal pridelený riadok, v ktorom oberal hrozno a postupoval na jeho koniec. Hrozno odrezávali nožom alebo strihali nožnicami do vedier. Z vedier sa hrozno vysýpalo do putní, ktoré odnášali putniari do veľkých drevených kadí uložených na voze na okraji vinice. V niektorých lokalitách sa hrozno ešte na kadiach vo viniciach mliaždilo, aby sa do kade vošlo čo najviac úrody. V malokarpatských lokalitách sa kade vozili na dvory v špeciálnych vozoch, nazývaných lajtry. Podľa toho bol odvodený názov poslednej úrody privezenej do dvora vinohradníka, tzv. posledná lajtra. Oberačky, vzhľadom na ich význam pre vinohradníkov, boli často spojené s oslavami a rôznymi zvykmi, mali slávnostný charakter (výskanie pri zdvihnutí plnej putne, trúbenie a streľba hájnikov a ich odmeňovanie, zdobenie posledného voza stuhami a viničovými ratolesťami). Na feudálnych majetkoch, ale i väčších gazdovstvách robotníci-oberači a putniari odovzdávali po skončení oberačky pánovi-majiteľovi vinice kyticu kvetov, veniec z viničných listov alebo veľký strapec hrozna ozdobené stuhami, podobne ako po skončení žatvy dožinkový veniec.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: vinič hroznorodý, vinohradníctvo, putňa, vinobranie, dožinky
Literatúra: Drábiková, E.: Človek vo vinici. Bratislava 1989.
Kahounová, E.: Malokarpatské oberačky, nová verzia tradičných slávností. In: Slovenský národopis, 1975, roč. 23, č. 4, 566-580.

galéria