Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

jablko

Oberanie jabĺk. Dolná Súča (okr. Trenčín), 1966. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Podolák

plod jablone, stromu z čeľade ružovitých. Spolu s hruškou patrí k najrozšírenejším a najstarším kultúrnym ovocným drevinám, pestovaným v záhradách a sadoch na Slovensku. Stromy jabloní pochádzajú pravdepodobne zo Sýrie, odkiaľ sa rozšírili do Grécka a ostatnej Európy. Jabloň a jej plod jablko symbolizuje plodnosť, s týmto významom sa stretávame v Biblii, gréckych bájach i ľudovom prostredí. Jablone sa množili sadením semien, štepením a očkovaním do planých podpníkov. Vznikali tak odrody, ktoré mali mnohé regionálne i lokálne pomenovania. Odrody jabĺk v ľudovom prostredí často odvodzujú názvy od vzhľadu plodov, chuti a vône, či času zretia: baranie hlavy, dlhopysky, putienky, cesnačky, cibuľové, korenisté, jakubky, michalky, žitnárky. Do inej skupiny patria kultivary jabĺk, ktoré presiahli hranice svojho zrodu, napríklad: Solivarská, Hontianska končiarka. Jablká našli ako najrozšírenejšie ovocie široké uplatnenie v ľudovej strave. Najčastejšie sa skladovali v pivniciach, komorách, kde vydržali celú zimu v čerstvom stave. Konzervovali sa sušením, nakrájané na menšie časti, štvrťky, mesiačiky (štiepky, sušienky). Sušili sa na peciach, na podstení alebo v špeciálnych sušiarňach na ovocie. Čerstvé i sušené jablká boli v niektorých oblastiach dôležitým zdrojom rodinných príjmov. Všeobecne sa jablko považovalo za symbol zdravia, plodnosti, krásy a lásky. Bolo súčasťou obradových jedál počas svadobnej či štedrovečernej hostiny.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: hruška, ovocie
Literatúra: Drábiková, E.: Ľudové ovocinárstvo na Slovensku. In: Zborník SNM 76 - Etnografia 23. 1982.
Drábiková, E.: Rozvoj odrôd v ľudovom ovocinárstve. In: Agricultura Carpatica, II, 1981, 50-59.