Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

hruška

1. Plod hrušky obyčajnej. Hrušky sú jedným z najstarších druhov ovocných drevín pestovaných na území Slovenska v sadoch a záhradách. Kultúrne formy tejto ovocnej dreviny pochádzajú z juhovýchodnej Ázie. Postupne sa rozšírila do celej Ázie, Stredomoria a odtiaľ do celej Európy. Slovania ju pestovali a poznali ešte vo svojej pravlasti, o čom svedčia príbuzné názvy tohto plodu vo viacerých slovanských jazykoch. Hrušky sa vyšľachtili do nespočetných odrôd, z ktorých mnohé sa pestovali i na Slovensku. Poznáme ich pod viacerými regionálnymi a lokálnymi odrodami a pomenovaniami, a to podľa tvaru, času zretia či pôvodu: bachračky, bezjadierky, hniličky, cukrovky, cibuľky, jahodňačky, michalky, žitnárky, nemkyne, moravky, budínky. Menej rozšírené sú hrušky, ktorých kultivary sú medzinárodne rozšírené, známe u nás pod ľudovými názvami: cisárkaWiliamsova maslovka, kajzerkaDielova, íznportkaŠedá maslovka, mačacia hlavaDekanka zimná a podobne. Hruška bola obľúbeným ovocím a hoci mala pomerne krátku trvácnosť (až na zimné odrody), uplatnila sa i v ľudovej strave. Hrušky sa sušili a konzumovali sušené podobne ako jablká. Používali na varenie alebo pomleté na sladenie koláčov a kaší. Plody planých hrušiek sa využívali v ľudovom liečení;

2. názov jedného z trojicových tancov;

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: ovocie, ovocinárstvo, liečebné praktiky
Literatúra: Drábiková, E.: Ľudové ovocinárstvo na Slovensku. In: Zborník SNM 76 - Etnografia 23. 1982.
Drábiková, E.: Rozvoj odrôd v ľudovom ovocinárstve. In: Agricultura Carpatica, II, 1981, s. 50-59.