Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

hrach siaty

(strava, strova)

rastlina z čeľade bôbovitých, patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Pravlasťou hrachu ako kultúrnej rastliny je stredná Ázia, odkiaľ sa rozšírila na východ do celej Ázie a na západ do Stredomoria. V Európe (starovekom Grécku a Ríme) bol hrach rozšírený už v 5. tisícročí pred n. l., v strednej Európe bol nájdený vo vykopávkach z mladšej doby kamennej. Po tisícročia sa hrach konzumoval ako typická strukovina. Nechal sa na poli dozrieť a vylúpané suché semená sa varili na kašu alebo polievku. V čase nedostatku obilnín sa hrach mlel na múku. Hrach sa pestoval na celom území Slovenska, najznámejšími pestovateľmi a producentmi hrachu boli regióny Liptov, Turiec a Spiš. Hrach sa sadil v záhradách i na poli medzi iné plodiny. Zrelý hrach sa zožal, nechal preschnúť, následne sa vymlátil cepmi. Jedlá z hrachu boli bežne konzumovanými jedlami, ale i dôležitými obradnými pokrmami. Najrozšírenejšími jedlami boli hrachová kaša, polievka, prípadne hrach uvarený s kapustou či krúpami. Jedlá z hrachu boli tak rozšírené, že sa bežne nazývali v ľudovom prostredí jednoducho strava, strova. Ako obradové jedlo, najmä na Štedrý večer, pretrval až do druhej polovice 20. storočia.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: strukoviny, vianočné jedlá, obradové jedlá
Literatúra: Stoličná, R.: Etnokulinárny význam strukovín. In: Slovenský národopis, 1998, 46, 278-285.
Stoličná, R.: Jedl ako kľúč ku kultúre. Martin 2004, 53-55.
Podolák, J.: Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku. Bratislava 2008, 301.