Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

fazuľa záhradná

rastlina z čeľade bôbovitých. Jedna z mála kultúrnych plodín vyvíjajúcich sa vo dvoch genofondových strediskách: drobnosemenné druhy majú pôvod v Číne, druhy s veľkými semenami v Južnej Amerike. V čase pred Kolumbovým objavením Ameriky bola v Európe neznámou plodinou. Po jej prinesení do Európy španielskymi moreplavcami sa pestovala, podobne ako kukurica či zemiaky, ako okrasná rastlina v botanických záhradách a kláštoroch. Na Slovensku sa pestovali z hľadiska agrotechniky a využitia plodov dva kultivary. Strukovinové, keď sa zbierali dozreté vysušené semená zo strukov, predovšetkým biela, strakatá a lusková fazuľa. Druhým typom boli kultivary zeleninové, keď sa zbierali zelené alebo žlté struky s nedozretými semenami. V našich zemepisných podmienkach sa fazuľa rozšírila najmä v teplejších polohách, pretože je chúlostivá na mráz a môže sa vysádzať až po tzv. „ľadových mužoch“ v máji. Sadila sa na záhradách, ale i na poliach medzi zemiakmi, kukuricou a medzi vinicami. Fazuľa sa po zbere dosúšala na plachte, následne sa mlátila, čistila vo vetre alebo na riečici. Fazuľa, podobne ako ostatné strukoviny, tvorili dôležitú zložku tradičnej stravy, bola bohatým zdrojom bielkovín. Konzumovala sa spolu s krúpami, zemiakmi či kyslou kapustou. Všeobecne rozšíreným jedlom z fazule boli polievky a prívarky.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: strukoviny, strukovinové jedlá
Literatúra: Stoličná, R.: Etnokulinárny význam strukovín. In: Slovenský národopis, 1998, 46, 278-285.
Stoličná, R.: Jedlo ako kľúč ku kultúre. Martin 2004, 56-58.