Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

cibuľa

Sušenie cibule a cesnaku, zapletených do vrkočov na povale. Brhlovce (okr. Levice). 1972. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: R. Mikulová

rastlina z čeľade cibuľovitých, jedna z najčastejšie pestovaných druhov zeleniny na Slovensku. Táto plodina má pôvod v Strednej Ázii, odkiaľ sa dostala cez Prednú Áziu a Stredomorie do strednej Európy. Na Slovensku sa už v 15. storočí pestovala v takom množstve, že sa jej vysádzanie prenieslo zo záhrad na polia. Na Slovensku sa pestuje viacero odrôd cibule, najčastejšie však zimná cibuľa, šalotka a perlovka. Najväčšími strediskami pestovania cibule nielen pre vlastné potreby, ale i pre trh bolo Záhorie (Moravský Ján, Borský Jur a podobne). Zimná cibuľa sa siala zvyčajne na Ambróza (7. decembra). Zberala sa v septembri, keď jej uschla vňať, sušili ju podobne ako cesnak na plote alebo podstení v malých kôpkach či viazaničkách. Cibuľa určená na predaj sa zaplietala do vrkočov. Bola to zelenina pomerne nenáročná na uskladnenie a veľmi trvácna. Uskladňovala sa na povale, prikrytá a chránená proti mrazom vrecami. V ľudovej strave sa konzumovala jednak surová, dávala sa do varených jedál ako korenina. Má vysoký obsah vitamínu C, preto sa využívala i v liečení. Odvar z cibuľových šupiek sa používal na farbenie vyšívacej priadze, kraslíc a vlasov.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: uskladnenie zeleniny, liečebné praktiky, cesnak
Literatúra: Kahounová- Drábiková, E.: Tradičné formy zeleninárstva na Slovensku. In: Zborník SNM 78- Etnografia 25, 1984.
Podolák, J.: Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku. Bratislava 2008, 304- 305.