Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

včela medonosná

blanokrídly hmyz chovaný človekom pre jeho produkty. Včely chované na Slovensku patrili k južným plemenám. Ich prispôsobovanie sa domácim podmienkam prebieha doteraz. Do tohto procesu vstúpil aj človek ich cieľavedomým chovom. Včely sa chovali pre med a vosk, neskôr i pre materskú kašičku – propolis, včelí jed a peľ. Hospodársky sú významné aj ako opeľovače rastlín. V tradičnom spôsobe života ľudí na území Slovenska mala včela významné miesto. To sa odrazilo aj vo vzťahu človeka k nej. Všeobecne bol rozšírený zvyk oznamovať včelám úmrtie gazdu klopaním na úľ alebo vyzváňaním. Miestami sa verilo, že včela rozumie ľudskej reči a pochádza z božieho čela. K ich chovu sa viazali mnohé poverové praktiky, ktoré mali zabezpečiť zdravie, zvýšiť znášku medu, rozmnožovanie (vkladanie omrviniek zo štedrovečerného stola do úľa, jeho obchádzanie a kropenie svätenou vodou a i.). Zabitie včely bolo považované za hriech. Pre svoje vlastnosti sa stala symbolom usilovnosti, čistoty a poriadkumilovnosti.

Autor: Peter Slavkovský

Pozri aj: včelárstvo, včelín, úľ
Literatúra: Bednárik, R.: Slovenské úle. Bratislava 1957.
Gašperík, J.: Pamätnosti včelárstva slovenského I.-II. Bratislava – Prievidza 1927-1947.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.