Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

valaška

Valaška s vybíjaným poriskom z Malachova, okr. Banská Bystrica. Prevzaté z  Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 2. Bratislava 1995.

1. sekerka s dlhším poriskom – oporný, obranný a pracovný nástroj, súčasne i tanečná rekvizita. Počas svojej kultúrnej histórie nadobudla valaška i symbolickú funkciu, bola typickým znakom pastierov-valachov. Cenník remeselných výrobkov pre Zvolenskú stolicu z roku 1692 bol prvým historickým dokladom o valaškách. Kovové časti valašiek vyrábali dedinskí kováči, prípadne ich odlievali zámočníci. Poriská a výzdobu si robili samotní pastieri. Drobné geometrické a rastlinné motívy si do porísk vybíjali, ryli, prípadne inkrustovali meďou samotní pastieri. V 20. storočí tieto tradičné motívy doplnili výjavy zo života pastierov a zbojníkov. Dekoratívnou súčasťou valašiek boli kovové chránidlá ostria, ktoré boli od konca 17. storočia ich povinnou súčasťou. Drevené valašky nosili honelníci. Valašky obité plechom s uškami, v ktorých boli upevnené mosadzné kolieska boli typické pre región severnej Oravy a Spiša. Svojím zvukom pomáhali ovčiarom usmerňovať čriedu oviec. Pri goralských tancoch sa využívali ako hudobný nástroj so zvukovo-rytmickou funkciou;

2. plemeno oviec.

Autor: Peter Slavkovský

Pozri aj: valaská kolonizácia, ľudový tanec, pastier
Literatúra: Polonec, A.: Slovenské valašky, fokoše a čakany. Martin 1963.

galéria