Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

strihanie oviec

Strihanie oviec na salaši. Závadka nad Hronom, okr. Brezno. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto F. Hideg, 1952.

(strihačka, strihanie, striža, striženie, strižnica)

odstraňovanie vlny z tela oviec. Na salašoch sa ovce počas sezónny strihali dvakrát – v máji a koncom leta. Prítomní boli vtedy všetci majitelia. Na strihanie sa používali špeciálne nožnice, ktoré v posledných desaťročiach 20. storočia nahradili elektrické strojčeky. Pred strihaním sa ovce vykúpali v potoku. Keď uschli, vyberali majitelia zo stáda svoje ovce a začali ich strihať. Najprv sa ostrihali predné a zadné nohy, ktoré predtým zviazali. Potom sa ostrihala hlava, krk, brucho, chvost a chrbát. Jednu ovcu mohli strihať i dvaja strihači. Ostrihaná vlna padala na trávu alebo na plachtu. Strihanie oviec bývalo i spoločenskou udalosťou, pastiermi dlho odlúčenými na salaši veľmi vítanou. Gazdovia im prinášali chlieb, slaninu, pálenku a zvykli darovať i trochu vlny ako tradičný príspevok na ošatenie. Ovčiari ich pohostili mliečnymi výrobkami. V niektorých obciach ovce strihali i najatí strihači, ktorí za svoju prácu dostávali naturálie (múku, slaninu, zemiaky).

Autor: Ján Podolák

Pozri aj: ovčiarstvo, košiar, salaš
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Urbancová, V.: Poľnohospodárstvo a chov dobytka. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 755-800.