Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

seno

Približovanie sena k vozu na smyku z konárov. Foto I. Grossmann. Prevzaté z Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.

pokosená a prirodzene usušená tráva. Bolo základným krmivom pri zimnom chove hospodárskych zvierat. Kosenie lúk malo pre chovateľov taký význam ako žatva pre roľníkov. Kosilo sa individuálne alebo kolektívne (Orava, Liptov, Pohronie, Gemer). Kosba prvého sena – mládze sa podľa podnebných podmienok začínala koncom júna, začiatkom kvitnutia trávy. Po ukončení prvej senoseče sa kosilo aj druhé seno – otava. Tráva sa kosila kosou na riadky, ktoré sa za koscom rozhadzovali hrabľami alebo vidlami. Spravidla to bola práca žien. Aby tráva rýchlejšie schla, viackrát ju obrátili. Suché seno sa zhrabovalo do veľkých kôp alebo menších kôpok (petrenec, kopenec, navidľa, kozák, babiak), z ktorých sa ešte, ak to bolo potrebné, rozhadzovalo na dosušenie do kruhových okolíc (posteľ, násad, bľach). Po usušení sa seno skladovalo na lúkach v senníkoch, oboroch, poľných maštaliach alebo na povalách a v podstrešných priestoroch obytných a hospodárskych stavieb v obci. Pri uskladňovaní v kopách na lúkach sa kládlo okolo kolov zatlčených do zeme na vrstvu konárov izolujúcich ho proti vlhku. Skladovanie sena mimo obce bolo rozšírené najmä v oblastiach drevenej architektúry, kde sa často vyskytovali požiare. Z ťažko prístupných plôch sa seno znášalo v plachtách, na nosidlách z konárov, prípadne sa zvláčalo na haluziach. Na zvážanie slúžili vozy, v zime sane. Starými mierami na seno boli siaha a fúra. Siaha mala 30 centárov,1 centár mal 56–58 kg. Fúra bola rozloha lúky, z ktorej sa zobral 1 voz (fúra) sena, čo bolo asi 650 kg. Na 1 fúru sena podľa kvality lúky bolo potrebných 1, 2, alebo až 3 koscov. Použitie sena pri kŕmení zvierat bolo určené jeho kvalitou. Najkvalitnejšia bola otava a seno z nížinných lúk, menej hodnotné boli tzv. kyslé sená z močaristých plôch a z horských lúk zarastených psiarkou. Zber sena bol v živote dedinského spoločenstva nielen významnou hospodárskou, ale aj spoločenskou udalosťou. Pri tejto príležitosti dostávali dievčatá od chlapcov rôzne dary lásky (ozdobne hrable). Pobyt na lúkach vytváral špeciálnu spevnú príležitosť, pri ktorej sa spievali trávnice.

Autor: Ján Podolák

Pozri aj: kosec, kosenie, kosa, krmivo
Literatúra: Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Urbancová, V.: Poľnohospodárstvo a chov dobytka. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 755-800.

galéria