Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

senník

Senníky. Zborov nad Bystricou. Foto A. Pranda, 60. roky 20. storočia. Prevzaté z Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.

(stodôlka, šopka, štálik, koliba)

hospodárska stavba určená na uskladnenie sena. Najčastejšie bývali umiestnené na lúkach, kde sa seno dorábalo. Súviselo to s ich odľahlosťou od dedín, s členitosťou terénu a s nedostatkom ciest, ktoré by umožňovali dopravu vysušeného sena do obce. Výhodnejšie bolo seno skladovať v senníku a v zime ho dopraviť do dediny na saniach. Ďalšími dôvodmi existencie senníkov na lúkach bol nedostatok uskladňovacích priestorov v obci a nebezpečenstvo požiarov. Roľníci, ktorí mali lúky na viacerých miestach, obyčajne mali aj viac senníkov. Senníky boli spravidla jednopriestorové drevené stavby so sedlovou strechou bez stropu. Seno sa do nich vkladalo cez otvor v štíte alebo v stene zrubu. Vo viacerých regiónoch bola predná časť strechy pred vchodom senníka predĺžená a vytvárala tak kryté podstenie. Počas jesenného košarovania lúk v senníkoch nocovali pastieri oviec.

Autor: Ján Botík

Pozri aj: seno
Literatúra: Kovačevičová, S. : Sídla a obydlie. In. Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Bratislava 2000, s.143-170.
Mjartan, J.: Staviteľstvo. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 897-946.
Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Urbancová, V.: Poľnohospodárstvo a chov dobytka. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 755-800.