Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

samopaš

pasenie hospodárskych zvierat bez dozoru. Celosezónne bola táto forma pasenia rozšírená v oblastiach Veľkej a Malej Fatry, Nízkych a Vysokých Tatier, Muránskej planiny a Čergova. Na jar sa vyhnal nedojný dobytok do lesov, kde zostal až do konca leta. Krátkodobo sa praktizovala v niektorých podhorských oblastiach, obyčajne tam, kde miestni roľníci nepestovali oziminy. Na jeseň sa vyháňali na polia ovce i mladý hovädzí dobytok a nechali ho tam, až kým sa sám spontánne nevrátil do dediny. Tretiu formu samopaše predstavovalo nočné pasenie záprahového dobytka (volov a koní) v dňoch pracovného voľna a v období letných poľnohospodárskych prác. Po kolektivizácii poľnohospodárstva v polovici 20. storočia všetky formy tohto spôsobu pasenia zanikli. Samopaš sa uchovala len pri pasení koní na východnom Slovensku až do 70. rokov 20. storočia.

Autor: Ján Podolák

Pozri aj: pasenie hovädzieho dobytka, pasenie koní, pasenie oviec
Literatúra: Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Urbancová, V.: Poľnohospodárstvo a chov dobytka. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 755-800.