Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

salašníctvo

systém chovu oviec charakteristický pre oblasť Karpát. Prenikol sem z Balkánskeho polostrova. V slovenských Karpatoch bol tento, pôvodom kultúrne cudzí spôsob chovu oviec prispôsobený miestnym prírodným a súvekým hospodársko-sociálnym podmienkam. Jeho nositeľmi boli pastieri, ktorí osídľovali horské oblasti slovenských Karpát v období valaskej kolonizácie. Karpatské salašníctvo sa viacerými črtami líšilo od nížinného chovu oviec, ktorý bol dovtedy rozšírený vo všetkých oblastiach Slovenska. Pri horskom, karpatskom salašníctve sa ovce pásli najmä na vyššie položených, dovtedy nevyužívaných pasienkoch (lesy, hole). Spolu sním sa objavilo aj nové plemeno oviec – valaška.. Oproti nížinnému chovu bolo salašníctvo, popri získavaní vlny, mäsa a kože, orientované najmä na spracúvanie ovčieho mlieka a výrobu mliečnych výrobkov – ovčích syrov (bryndza, neskôr oštiepok, parenica) a žinčice. Na neslovenský pôvod tejto technológie spracovania ovčieho mlieka a výroby mliečnych produktov poukazuje aj terminológia (geleta, putera, podišiar, rincka, urda a iné.). Po trvalom usadení sa pastierov, a po prechode na roľnícky spôsob života sa vlastníci oviec združovali do salašných spolkov s cieľom spoločne hospodáriť. Spolok najímal baču, ktorý zodpovedal za zverené stádo, organizáciu práce a hospodárske výsledky na salaši. Podľa spôsobu akým sa bačovia najímali, sa vytvorili dve organizačné formy: 1.salašný spolok najímal baču i ovčiarov za dohodnutú mzdu a celé hospodárstvo si riadil vo vlastnej réžii prostredníctvom salašníka. Časť vyprodukovaných mliečnych produktov použil na úhradu mzdy pastierom a na úhradu ostatných výdavkov salaša. Zvyšok syra rozdelil majiteľom oviec; 2. spolok prenajal stádo bačovi, ktorý hospodáril vo vlastnej réžii. Majitelia oviec a dostali dohodnuté množstvo syra. Z ostatnej produkcie uhradil mzdu pastierom a sanoval výdavky salaša. Zvyšok syra predstavoval bačovu mzdu, resp. zisk z podnikania. V systéme horského salašníctva zostávali stáda oviec s pastiermi na pasienkoch aj cez noc. Tradične to bývalo od Juraja (24. apríla) do jesene (podľa miestnych klimatických podmienok do Michala – 29. septembra, do Demetra – 26. októbra, alebo až do Martina – 11. novembra). Dlhý pobyt na pasienkoch i spracúvanie mliečnych produktov na salaši si vyžadovalo budovanie potrebných pastierskych stavieb. Salašníctvo v horských regiónoch Slovenska ovplyvnilo i ďalšie prejavy tradičnej kultúry a spôsobu života. Vznikli tak osobité typy pastierskych piesní, tancov, zvykov i pastierskeho výtvarného umenia ap.

Autor: Ján Podolák

Pozri aj: bača, pastierstvo, pasienkové hospodárenie, pasienok, salaš, salašník, mraznica, valaská kolonizácia
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.