Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

salaš

Salaš pre hovädzí dobytok. Horná Lehota, okr. Dolný Kubín. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto J. Botík, 1970.

(košar)

1. základná výrobná a hospodárska jednotka v organizácii valaského chovu oviec v oblasti Karpát. Miesto, kde bol postavený sa nazýva salašisko. Salaš mal charakteristické stavebné objekty, ktoré pozostávali z prístreší pre pastierov, z priestorov na spracovanie a uskladnenie mliečnych produktov, z ohrady na dojenie a nocovanie oviec a z prístreší pre iné hospodárske zvieratá, ktoré sa tu prípadne chovali (ošípané, teľce, kone, kozy, psy, hydinu). V počiatkoch salašníctva na území Slovenska býval salaš menší. Pozostával z neprenosnej koliby a z košiara pre ovce, pričom strunga bola v tesnej blízkosti koliby. Keď sa košiar začal postupne premiestňovať ďalej od koliby, bolo potrebné začať v jeho blízkosti stavať i prenosné kolibky (strežiarne) pre ovčiarov. Pôvod slova salaš sa odvodzuje od tureckého salaš, resp. tatárskeho šalaš, do maďarčiny prevzaté ako szállás (prístrešie, ubytovňa, sezónne obydlie v poli). Údaje o existencii salašov sa vyskytujú v písomných dokladoch od čias valaskej kolonizácie;

2. skupina chovateľov oviec – salašný spolok;

3. regionálne označenie valaskej koliby;

4. stavebné objekty pre pastierov iných hospodárskych zvierat (jaloviarsky salaš, koniarsky salaš, konský salaš ). Niekedy sa týmto termínom označovala aj chotárna maštaľ, prípadne ovčinec.

Autor: Ján Podolák

Pozri aj: ovčiarstvo, koliba, salašný spolok, košiar, strunga, salašisko
Literatúra: Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Urbancová, V.: Poľnohospodárstvo a chov dobytka. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 755-800.

galéria