Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

pasienkový spolok

(pasienková spoločnosť)

dobrovoľné združenie chovateľov dobytka a majiteľov podielov pasienkových plôch. Pasienkové spolky začali vznikať po 1. svetovej vojne v tých obciach, kde na jednej strane majitelia veľkostatkov vlastnili veľké komplexy lesov, zatiaľ čo miestni roľníci trpeli nedostatkom pasienkov. Na základe tzv. Šrobárovho zákona č. 68/1919 roľníci združení v pasienkovom spolku odkupovali od panstva do kolektívneho vlastníctva les, ktorý premenili na pasienkové alebo lúčne plochy – les vyrúbali, pôdu skultivovali a následne zatrávnili. Rozsah práv a povinností členov záviseli od počtu členských podielov v nedielnom spoluvlastníctve takto nadobudnutej pôdy. Pasienky sa využívali na spoločné pasenie dobytka. Seno získané z lúk sa odpredávalo na verejnej dražbe. Takto získanými finančnými prostriedkami sa úhradzali spolkové výdavky. Pasienkové spolky boli na Slovensku najviac rozšírené na Horehroní, v hornom Liptove, na Orave a Zamagurí. Zanikli v období kolektivizácie poľnohospodárstva.

Autor: Ján Podolák

Pozri aj: pastierstvo, pasenie, pasienkové hospodárenie, pasienok
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.