Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

pasenie oviec

Vyháňanie oviec. Vyšná Boca. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto J. Botík, 1974.

spôsob kŕmenia, pri ktorom si ovce samé na pasienku vyhľadávajú potravu. Pri nížinnom chove sa ovce pásli na údolných pasienkoch, na lúkach a na ornej pôde (úhory, strniská, prielohy). Pri tomto spôsobe sa využíval individuálny alebo striedavý systém pasenia, pri ktorom sa menili ich majitelia. Príchodom karpatského salašníctva sa na letné pasenie oviec začali využívať i vyššie položené pasienky a vhodné plochy v lesoch. Ovce sa pásli i v zimnom období, kedy ich vyháňali do ihličnatých porastov obhrýzať čečinu. Salašné ovčiarstvo je charakteristické kolektívnym pasením oviec, ktoré na Slovensku prevládalo až do prvej polovice 20. storočia. Počas letných mesiacov sa ovce pásli na vzdialených salašoch, na jar, niekedy aj bez dozoru, na lúkach pri obci (jarovanie). Na jeseň sa vyháňali na strniská a úhory (jesenovanie, jesienka). Kolektívne pasenie oviec organizoval salašný spolok alebo spolok bývalých urbarialistov, ktorý najímal aj pastierov. Ich hlavná sezóna sa začínala prvým výhonom, ktorý bol spojeným s redikom, okolo sviatku sv. Juraja (24. apríla), a podľa miestnych klimatických podmienok trvala často až do sviatku sv. Martina (11. novembra).

Autor: Ján Podolák

Pozri aj: pastierstvo, pasenie, výhon, redik, salaš, salašný spolok
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.

galéria