Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

ovca domáca

Ovce. Liptovská Teplička, okr. Poprad. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto N. Tomanová, 1971.

hospodárske zviera z čeľade turovitých. Od obdobia raného feudalizmu bol chov oviec na území Slovenska súčasťou súvekého poľnohospodárstva. Ich stredoveký chov bol na Slovensku autochtónny. Neovplyvnili ho ani kultúrne prvky nomádizmus, ktorý sem prenikol príchodom Maďarov. Dokazuje to najmä spoločná slovanské terminológia (ovca, jahňa, jarka, ovčiar a iné). Spôsob chovu oviec bol na území Slovenska podobný s okolitými krajinami. Jeho základnou črtou bola previazanosť s agrárnou kultúrou, preto sa nazýva roľníckym alebo nížinným chovom. Zameraný bol na produkciu vlny, mäsa a koží. Spätosť s pestovaním poľnohospodárskych plodín sa prejavila využívaním košarovania pôdy, ktoré sa stalo súčasťou trojpoľného hospodárenia. Najrozšírenejším plemenom tohto chovu bola sedliacka ovca (birka, birčia, poľná alebo moravská ovca). Pre nížinný chov bolo príznačné pasenie v spoločných stádach. Od jari do jesene ich pastieri denne vyháňali na pastvu. Tento spôsob chovu oviec bol rozšírený nielen v južných regiónoch Slovenska, ale aj v horských kotlinách osídlených roľníckym obyvateľstvom. Od 18. storočia sa s rastom záujmu o produkciu jemnej vlny rozšíril aj na Slovensku chov oviec plemena merino. Záujem bol tak veľký, že na veľkostatkoch sa ich chov stal otázkou hospodárskej prestíže. Nížinný chov oviec začal ustupovať po zavádzaní striedavého hospodárenia na pôde. Tento proces však nebol vo všetkých regiónoch rovnaký, a tak sa v niektorých regiónoch (Spiš, Šariš, Zemplín) uchovali tradičné formy chovu oviec až do prvej polovice 20. storočia. Od 14. storočia začal z oblastí Karpát prenikať na územie Slovenska nový organizačný systém ovčiarstva – salašníctvo. Vznikol na Balkánskom polostrove a valaskou kolonizáciou sa v období 15.–17. storočia rozšíril do všetkých regiónov Slovenska, kde sa preň vytvorili vhodné podmienky. Od dovtedajšieho nížinného chovu ho odlišovalo niekoľko znakov: v tom čase chované plemená oviec nahradilo plemeno valaška, začali sa využívať na pasenie dovtedy nevyužívané horské pasienky, zmenil sa zmysel i organizácia chovu oviec, ktorá tu bola postavená na produkcii mlieka a mliečnych výrobkov. Tieto skutočnosti potom ovplyvnili i celý spôsob života pastierov a chovateľov oviec. V zime sa ovce ustajňovali v ovčíncov alebo chotárnych maštaliach a popri pasení sa aj prikrmovali. Tradičné ovčiarstvo svojím ekonomickým i kultúrnym významom ovplyvnilo spôsob života i kultúru mnohých regiónov Slovenska ( sociálnu štruktúru dediny, kulinárnu i stavebnú kultúru, tradičný odev, výtvarné umenie, zvyky i folklórnu tvorbu).

Autor: Ján Podolák

Pozri aj: chotárna maštaľ, ovčiarstvo, pasenie oviec, valaská kolonizácia
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.