Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

strnisko

Pasenie husí na strnisku. Zárieč (miestna časť obce Svederník, okr. Žilina), 20. storočie. SNM – Etnografické múzeum v Martine.

pole so zvyškami stebiel s koreňmi a úlomkami klasov po zbere obilia. Ochrana obilných polí prestala byť po žatve potrebná a strniská sa mohli využívať na pasenie, čo sa označovalo ako otvorenie strnísk. Pretože pri pasení mohli byť poškodené plodiny na susedných poliach, takéto využívanie strnísk sa praktizovalo najmä pri trojpoľnom hospodárení (vtedy boli strniská sústredné v jednej časti chotára) alebo v oblastiach, v ktorých nepestovali oziminy. Na strniskách sa pásli najmä ovce (napr. na Spiši, v Šariš) a husy. Najmä v oblastiach s pretrvávajúcim trojpoľným hospodárením sa pasenie dobytka na strniskách udržalo na Slovensku do začiatku 20. storočia. Na pasenie husí sa strniská využívali aj v 1. polovici 20. storočia.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: hájenie, trojpoľné hospodárenie, pasenie oviec
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Urbancová, V.: Poľnohospodárstvo a chov dobytka. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 755-800.