Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

šechtár

Drevený šechtár. Dobroč (okr. Lučenec), 1976. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto Hanuliaková.

(hrotek, putienka, putnica, žochtár)

nádoba na dojenie mlieka. Používala sa najmä na dojenie kráv. Na uchopenie slúžila zvýšená časť jeho horného okraja s otvorom. V 19. storočí zhotovovali šechtáre podomácky, dlabaním z dreva brezy, buka, vŕby, topoľa. Do 1. polovice. 20. storočia ich skladaním z dúžok vyrábali a predávali na trhoch špecializovaní debnári. V medzivojnovom období sa začali používať plechové smaltované, továrensky vyrábané šechtáre. Šechtárom nazývali aj plechové vedierka, používané na dojenie. Vodou naplnený šechtár, ktorý musela kúpená krava pri prvom vchádzaní do maštale prekročiť, bol považovaný za prostriedkom na zabezpečenie dojivosti.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: dojenie
Literatúra: Paríková, M.: Chov hospodárskych zvierat. In: Záhorská Bratislava. Bratislava 1986, 81-84.
Slavkovský, P.: Poľnohospodárstvo. In: Zo života a bojov ľudu Uhrovskej doliny. Bratislava 1986, 123-153.

galéria