Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

pastier

(pasák, pastir)

človek, dohliadajúci pri pasení na hospodárske zvieratá. Do valaskej kolonizácie boli pastieri na Slovensku súčasťou domácej dobytkársko-roľníckej kultúry. Na základe dohody strážili zvieratá, udržiavali napájadlá, zabezpečovať prvý výhon a pod. Príchodom valachov v 15. – 17. storočí pribudli pastieri oviec. Zaoberali sa aj dojením a spracovaním ovčieho mlieka a v porovnaní s ostatnými pastiermi mali vyššie postavenie v lokálnom spoločenstve. Pastieri jednotlivých druhov zvierat existovali na Slovensku do polovice 20 storočia. Pastierov si najímali majitelia zvierat pri individuálnom pasení. Obec a koniarsky, koziarsky alebo salašný spolok, aj spolok bývalých urbarialistov zamestnávali pastierov pri kolektívnom pasení. Obecný pastier patril k obecným sluhom a často vykonával aj funkciu hlásnika. Ak bola obec väčšia, obecní pastieri boli rozdelení podľa majetkového (sedliacky, domkársky pastier) alebo územného členenia obce a jej obyvateľov. Pred začiatkom sezóny bola s pastierom uzatvorená dohoda, obsahujúca jeho povinnosti, obdobie pasenia, formy a termíny odmeňovania. Staršiu, naturálnu formy odmeny tvorili potraviny. Pastier ich dostával raz za týždeň alebo denne od jedného majiteľa napr. pri rannom vyháňaní, príležitostne (výhonové pri výhone, sviatočné na Vianoce, Veľkú noc, výrezové pri zapisovaní zvierat na rováš, fašiangové na fašiangy) alebo na konci pasenia pri celkovom vyúčtovaní. Podľa lokálnych zvyklostí to bolo na Michala, Gála, Demetra, Všechsvätých, Martina, Ondreja, na Vianoce, Štefana, Tri krále, na fašiangy, na Jozefa, Veľkú noc, Juraja, 1. mája, na Turíce. Súčasťou naturálnej odmeny bol zosyp, pri ktorom pastieri dostávali obilie, zemiaky, strukoviny. Pastieri dostávali aj naturálne príspevky na odev (vlnu pri strihaní oviec), drevo na kúrenie, seno alebo im prenajali lúku, pole, pastiereň. Peniazmi sa stali hlavnou formou odmeny začiatkom 20. storočia. Mimo obdobia pasenia bolo povinnosťou pastierov na Vianoce alebo na Nový rok navštíviť majiteľov dobytka, zavinšovať im a priniesť prúty na výhon. Význam pastierov začal zanikať s ústupom kolektívnych foriem pasenia v 2. polovici 20. storočia.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: valaská kolonizácia, zosyp, pastiereň, výhon, pastierstvo, pasenie, pastier hovädzieho dobytka, pastier oviec, pastier ošípaných
Literatúra: Petráš, M.: Funkcia pastiera a jej kodifikovanie v pastierskych zmluvách v Liptove. Agrikultúra 13, 1975, 71-124.
Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.