Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

pasenie koní

spôsob chovu, pri ktorom si kone samy vyhľadávali potravu. Do začiatku 20. storočia na celom území Slovenska, najmä na východnom Slovensku až do jeho polovice, hlavný spôsob letného chovu koní. Rozšírenejšie bolo ich individuálne pasenie, praktizované najmä v období využívania koní na prácu v poľnohospodárstve, v lesoch, v povozníctve. Vtedy sa kone pásli v noci (na strednom Slovensku obnôcka) alebo v sobotu a nedeľu v lesoch, na okrajoch ciest. Pred kolektivizáciou poľnohospodárstva bolo v Liptove, Turci, na Orave a na východe Slovenska rozšírené kolektívne pasenie koní a to prevažne v čase medzi poľnými prácami. Kone vtedy denne, prípadne aj na obnôcku, vyháňali na bližšie (v jeseni na ďateliniská) alebo na dlhší čas na vzdialené miesta (na horské lúky). Dohliadal na ne pastier koní alebo ich majitelia, ktorí sa striedali (na východe Slovenska pasenie naóčereď). Kolektívne pasenie koní organizoval koniarsky spolok (združenie majiteľov koní) alebo spolok bývalých urbarialistov. Pri oboch formách pasenia sa využívala aj samopaš. Kolektívne pasenie koní začalo v 2. polovici 20. storočia, vzhľadom na ústup ich chovu, zanikať.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: kôň, samopaš, pasenie, pútanie dobytka, urbárska spoločnosť
Literatúra: Dudášová, M.: Spôsoby chovu hospodárskych zvierat. In: Podolák, J. a kol.: Horná Cirocha. Vlastivedná monografia zátopovej oblasti. Košice 1988, 196-211.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.